Proces vývoja
Historický proces vývoja platidiel v hospodárskych dejinách ľudstva sa začal vtedy, keď si človek po prvýkrát uvedomil, že okruh životných potrieb si môže rozšíriť výmenou vlastných produktov za iné, než dokázal vyhotoviť sám. Ten, ktorý chcel mať pracovný nástroj z kameňa alebo z iného materiálu, ponúkal zaň napríklad určité množstvo obilia alebo to, čo výrobca či majiteľ nástroja práve potreboval. Hodnota tovarov nebola trvalá, menila sa od prípadu k prípadu. Určovala sa porovnávaním množstva práce, ktorá sa musela na jednotlivé výrobky vynaložiť, naliehavosťou potreby predmetov a závisela aj od dohody vymieňajúcich.
Už v najstarších obdobiach ľudskej spoločnosti tovary predstavovali výmenný prostriedok, platidlo, však mohli byť len protihodnotou za vymieňané produkty. Ľudia, ktorí chceli vymieňať svoje produkty, sa pravdepodobne už stretávali na známom, vopred dohodnutom mieste. Prinášali tam svoje výrobky a medzi tovarmi iných ponúkaných hľadali to, čo pre seba potrebovali a tak vznikli prvé trhoviská.
Nevyhnutnosť peňazí zaznamenal už Aristoteles, najväčší mysliteľ antického sveta. Odmietavo sa postavil k hromadeniu peňazí ( funkcia uchovávania hodnôt ), pretože podľa neho v tomto prípade slúžia peniaze iba na obohacovanie niektorých členov spoločnosti.
Peniaze vznikli na určitom stupni rozvoja tovarovej výroby a výmeny.
Naturálna výmena, ktorá znamená výmenu jedného druhu tovaru (statku) za iný tovar, bola značne nepohodlná. Opisuje to aj Stanley Jevons v jednej z prvých učebníc o peniazoch
(In: Samuelson – Nordhaus, 1995, s. 226) pomocou nasledovného príkladu:
,,Pred niekoľkými rokmi slečna Zélia, speváčka Divadla lyriky z Paríža mala koncert na Spoločenských ostrovoch. Ako odmenu za áriu Normy a niekoľko ďalších piesní mala dostať tretinu zo vstupného. Keď sa spočítal je podiel, zistilo sa, že sa skladá z troch ošípaných, 23 moriakov, 44 kurčiat, 5 tisíc kakaových orieškov a značného množstva banánov, citrónov a pomarančov. V Paríži by za toto množstvo zvierat a rastlinných produktov dostala štyritisíc frankov, čo by bola za päť piesní dobrá odmena. Avšak na Spoločenských ostrovoch boli peniaze vzácnym javom. A pretože slečna nemohla sama spotrebovať podstatnú časť svojej odmeny, musela medzitým ošípané a hydinu kŕmiť ovocím.“
Najnovšie komentáre