Model výkonovej motivácie

Pri komplexnom pohľade na vedecké skúmanie výkonovej motivácie môžeme identifikovať niektoré odlišné pohľady na jej konceptualizáciu. Klasický pohľad reprezentovaný McClellandom a Atkinsonom považoval globálne motivačné dispozície za hlavný explanačný konštrukt výkonovej motivácie. Táto koncepcia pracovala s dvomi hlavnými motivačnými dispozíciami, ktorými sú snaha dosiahnuť úspech a strach z neúspechu. Na rozdiel od klasického prístupu, Dwecková považuje ciele za centrálne determinanty vzorcov výkonového správania. Druhý rozdiel spočíva v poňatí hlavných komponentov výkonovej motivácie.

Predstavitelia obidvoch koncepcií pracovali relatívne samostatne vo vlastných teoretických líniách, až neskôr sa objavili pokusy prepojiť obidva prístupy. Snahu o integráciu klasického a neskorších prístupov k výkonovej motivácii začali hlavne Elliot s Harackiewiczom. Podstata ich práce spočíva v prenesení klasickej dichotómie snaha o úspech/strach z neúspechu do rámca schopnostných/performačných výkonových cieľov. Výsledkom ich výskumov bola trichotomická koncepcia výkonových cieľov, pozostávajúca z nasledujúcich typov cieľov: schopnosť (mastery), performačná snaha (performance-approach), a performačné vyhýbanie (performance-avoidance).

Výsledok motivácie

Výsledkom bol Hierarchický model snahy a vyhýbania vo výkonovej motivácii. Hierarchický koncept výkonovej motivácie sa skladá z troch úrovní. Najvyššiu úroveň tvoria dve hlavné motivačné dispozície, a to snaha dosiahnuť úspech a strach z neúspechu. Na strednej úrovni sa nachádzajú tri rôzne výkonové ciele, ktorými sú orientácia na schopnosť, performačná snaha a performačné vyhýbanie. Uvedené výkonové ciele sú reprezentáciou základných motivačných dispozícií. Tretiu úroveň tvorí výsledné výkonové chovanie.

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *