Existujú viaceré definície a konceptualizácie motivácie. Najčastejšie býva motivácia charakterizovaná ako proces energetizácie a usmerňovania chovania. V tomto poňatí vyjadruje motivácia vlastne psychologické príčiny chovania jedinca. Ak si v spojení s našim chovaním kladieme otázku prečo, pravdepodobne sa v úvahách dostaneme do oblasti motivácie. Štúdium motivácie nám teda pomáha odpovedať na otázku prečo sa chováme určitým spôsobom.

Teoretici výkonovej motivácie

Teoretici rozpracovali viacero systémov a prehľadov motívov. Pri ich štúdiu vyvstáva otázka, čo majú všetky tieto motívy spoločné. Existuje nejaká spoločná, základná motivácia, z ktorej vyvierajú všetky ostatné motívy. Teórie motivácie sa často opierajú o dva hlavné princípy, ktoré riadia chovanie človeka. Sú to princíp psychickej rovnováhy (psychického ekvilibria) a princíp hédonizmu. Princíp psychickej rovnováhy je založený na predpoklade, že človek má neustálu potrebu udržiavať a obnovovať psychickú rovnováhu. Ak je rovnováha narušená, človeka to motivuje k chovaniu, ktorého cieľom je znovunastolenie psychickej rovnováhy. Princíp hédonizmu vyjadruje tendenciu vyhľadávať slasť a vyhýbať sa strasti. Tieto dva princípy môžu byť považované za dve stránky toho istého javu. Argumentom je skutočnosť, že psychická rovnováha je príjemná (slasť) a nerovnováha nepríjemná (strasť).

Madsen (1979) hovorí o štyroch modeloch motivácie. K homeostatickému a incentívnemu (hédonistickému) pridáva ešte kognitívny a humanistický model. Podľa kognitívneho modelu pôsobia poznávacie procesy taktiež ako zdroj motivácie. Človek má potrebu poznávať prostredie, aktívne ho pretvárať a redukovať faktor neurčitosti. Humanistický model vychádza z vonkajších zdrojov chovania a môžeme sem zaradiť napríklad Maslowovu rastovú motiváciu .Motív výkonu je viacerými teoretikmi považovaný za jeden zo základných ľudských motívov. Spolu s motívom afiliácie a motívom moci tvoria tzv. veľkú trojku v motivačnej psychológii. Hoci neexistuje jednotná definícia výkonovej motivácie, teoretici často vychádzajú z prístupu, ktorý motiváciu spája s energetizáciou a usmerňovaním chovania.

Dweckovej model výkonovej motivácie zahŕňa tri konštrukty, a to výkonové ciele, vnímanú schopnosť a implicitné teórie inteligencie. Podľa Dweckovej práve tieto premenné ovplyvňujú výsledné výkonové chovanie. Rozoznáva 2 základné typy výkonových cieľov. Prvým sú ciele zamerané na schopnosť, učenie (learning goals, iní autori uvádzajú výraz „mastery goals“). Tieto sú zamerané na rozvinutie kompetencie a schopnosti v určitej oblasti. Ako príklad by sme mohli uviesť cieľ žiaka pri štúdiu anglického jazyka: chcem si neustále rozširovať slovnú zásobu a gramatické vedomosti. Druhým typom sú performačné ciele (performance goals), ktoré sú orientované na demonštráciu kompetencie jedinca, prípadne na vyhnutie sa demonštrácie nekompentencie.

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *