Koncepcia kritických faktorov úspechu

Faktory úspechu

Kritické faktory úspechu (Critical Success Factors) sú také podnikové oblasti, ktoré zabezpečujú podniku konkurenčnú výkonnosť. V prípadovej štúdii bolo analyzovaných pätnásť významných firiem a až štrnásť z nich definovalo tieto kritické faktory úspechu: spokojnosť zákazníka, kvalita, dodanie produktu, spokojnosť zamestnancov, produktivita, finančná výkonnosť, bezpečnosť, environmentálno–sociologická výkonnosť.

Určenie kľúčových oblastí priťahuje veľkú pozornosť manažmentu a väčšina manažérov sa zameriava na veci, ktoré predpokladajú úspech. Preto kľúčom k úspechu pre manažérov je zamerať svoj najobmedzenejší zdroj (čas) na tie veci, ktoré skutočne odlišujú úspech od neúspechu a ktoré by priniesli vysokú kvalitu služieb a vysoký výkon.

Okrem všeobecných doporučení kľúčových faktorov úspechu je treba, aby každá organizácia prehodnotila svoje vlastné ciele a vytvorila si určité kritériá, ktoré budú slúžiť ako kontrolné body a nástroje riadenia kontroly vytýčeného cieľa.

Koncepcia „kritických faktorov úspechu“ – vznikla tiež na základe pokusov  zovšeobecniť výsledky empirických rozborov radu priemyslových, stavebných, dopravných a  ďalších  firiem. Za    kritické   faktory   výrazne podmieňujúce  úspech alebo  neúspech kapitalistickej  firmy sa považujú:

– stratégia (strategy),

– ľudské zdroje (human resources),

– operačný systém (operational system).

     Stratégia  –  je  chápaná  analogicky  ako  pri koncepcii „7S“.  Zdôrazňuje  sa  jej  výrazná  podnikateľská orientácia, pretože  na  dlhodobo   úspešnej  podnikateľskej  činnosti  sú prevažne  závislé hospodárske  výsledky  firmy,  a tým  aj jej ďalšie   rozvojové   možnosti   vo   výrobných,  ekonomických, sociálnych, vedecko-technických či ďalších oblastiach. Preto je zrejmý dôraz  na obchodné stratégie,  umenie získať si  obľubu zákazníkov,  schopnosť  čeliť  konkurencii.  Opäť  sa  v tomto kontexte    zdôrazňuje   význam    inovačnej   politiky    ako neoddeliteľnej súčastí podnikateľskej stratégie.

     Ľudské  zdroje  –  zahŕňajú  správnu  voľbu  a zaistenie kvalifikačnej a profesijnej  štruktúry  podnikového  kolektívu firmy. V  tomto smere je  takto vytvorený kolektív  najväčším, dlhodobo  fungujúcim  kapitálom   podniku.  Jeho  časť  tvoria i vedúci  pracovníci,  ktorí  svojou  kvalifikovanou riadiacou činnosťou  opäť harmonizujú  všetky tzv.  kritické faktory  do jedného  celku,   a  to  vrátane   synergického  efektu  tejto integrácie.  Význam  ľudských  zdrojov  v kritických faktoroch úspechu   zdôrazňuje   i   nevyhnutnosť   sústavnej  adaptácie profesijnej a  kvalifikačnej   štruktúry,   vrátane   včasného zvyšovania kvalifikácie či potrebnej rekvalifikácie.

    Operačný  systém  –  sa  v  koncepcii  CSF rozumie spôsob riadenia   hospodárskeho  zladenia   a  využitia   podnikových zdrojov,  ktorých  transformáciou  vznikajú  užitočné výsledky podnikateľskej  činnosti. V  podstate ide  teda o  organizáciu premeny  „vstupov“  (surovín,  materiálov,  energie,  kapacity strojov   a   zariadení,   kapacity   plôch,   intelektuálneho potenciálu ľudí a pod.) na účelné „výstupy“ (výrobky, služby). Pochopiteľne  sa nezabúda  ani na  význam modernej  výpočtovej techniky a vôbec informačnej technológie pre účinné fungovanie moderných operačných systémov.