Stagnácia obchodu

Ukončenie obdobia súvisiaceho so stagnáciou a následným pádom cien ropy sa premietlo do hlbokej recesie väčšiny krajín okrem Japonska. Na dopady prvého a druhého ropného šoku sa pomerne rýchlo adaptovalo napr: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, USA a Veľká Británia. Zásadné zmeny vo svetovom hospodárstve boli zaznamenané v 80.rokoch a väčšina z nich sa premietla aj do vývoja celého medzinárodného obchodu. Symbolová ekonomika nadobúdala stále väčší význam. Ako výmenný ekvivalent k tovaru pravdepodobne natrvalo prestali slúžiť peniaze. V polovici 80.rokov dosahoval obrat kapitálových a finančných transakcií za jeden týždeň takmer taký obrat ako zaznamenal svetový obchod za celý rok.

V tomto čase sa zreteľne koncipovali nové prístupy k oblasti vývoja národných ekonomík a medzinárodného obchodu. V procese medzinárodnej deľby práce nastali hlboké zmeny, ktoré mali tieto najvýznamnejšie črty:

  1. postupné obmedzovanie rovnorodosti a rozsahu vyrábaného sortimentu a prehlbovanie vnútroodvetvovej špecializácie a kooperácie.
  2. rast významu vzdelanostnej úrovne národných vedecko-technických potenciálov, utváranie vlastných sfér predností v medzinárodnej deľbe práce.
  3. relatívne osamostatňovanie okruhov vzájomnej deľby práce medzi producentmi náročných priemyslových produktov zhodných svojim určením avšak s rôznymi technicko-ekonomickými parametrami.
  4. tesnejšia spätosť výhod s MDP a prispôsobovania výroby svetovým kritériám efektívnosti a zanikanie takých oblasti alebo odborov, v ktorých sa dá dlhodobo spoliehať na bezproblémové rozmiestňovanie vyváženej produkcie bez vnútornej adaptácie, modernizácie a inovácie v súlade s vývojom pomerov na svetovom trhu.