Význam svetového hospodárskeho prostredia (SHP) pre medzinárodné podnikanie

SH – zložitý celosvetový organizmus ekonomicko- politickej povahy, tvorený ekonomickými komplexmi a vzťahmi medzi nimi predstavuje reálne prostredie pre MP firiem aj pre vývoj ekonomík. Ekonomický komplex, ako základný prvok, subjekt SH , disponuje 8 znakmi:

1. Prírodné podmienky (dané prírodou- suroviny)

2. Ekonomické podmienky (dané činnosťou ľudí, využitím jednotlivých sektorov ekonomiky( I-zdroje,II-spracovat.priemysel,III-sek. Bankovníctvo,služby,IV-informácie ako aj finančné zdroje, stav verejných financií, systémové usporiadanie danej ekonomiky vcelku.

3. Relatívna otvorenosť ekonomiky (stupeň priepustnosti ekonomických pohybov cez hranice )

4. Ekonomická úroveň(meria sa viacrozmerovo)

5. Štátna forma (politické štruktúry s prepojením na ekonomiku napr. zahr. Obchodná politika)

6. Relatívna ekonomická samostatnosť (3 faktory: stupeň relatívnej otvorenosti, pôsobenie zahraničného kapitálu, výkon štátnej, politickej a ekonomickej suverenity)

7. Postavenie vo SH (politicko-právne a materiálne)

8. Ekonomický rozmer (rozlíšenie štátneho resp.integračne vymedzeného ekonomického priestoru ekon. komplexu od jeho skutočného ekonom. Rozmeru- veľkosti)
Ekon. Komplex vlastne predstavuje na štátnej úrovni trhovú otvorenú ekonomiku , platí, že čím je väčšia firma tým viac sa zúčastňuje na medzinárodných ekon. Aktivitách a tým viac závisí od SHP.
Firma podnikajúca za hranicami musí : zvládať špecifické transakcie a obchodné metódy, devízové operácie a menové kurzy, kryť riziká spojené s medzinárodným podnikaním a zahran. Investíciami, poznať legislatíve systémy iných krajín, vyrovnávať sa s rozdielnymi kultúrnymi prostrediami – v podstate to čo pre firmy platí aj pre národné ekonomiky a integračné zoskupenia. Každá trhová ekonomika je v podstate otvorenou ekonomikou a v dôsledku svojej otvorenosti sa zúčastňuje medzinárodného pohybu tovarov a služieb, kapitálu a pracovných síl ako aj medz. Menovo-finančných vzťahov.

Zvyšuje sa súťaženie štátov, národov (spoločností) o čo najpriaznivejšie postavenie v SH a na medzinárodných trhoch, kto sa dokáže včas prispôsobiť má väčšie perspektívu blahobytu. Rozvinuté trhové ekonomiky majú predstih v ekonomike , vedecko- technickom pokroku, informatike a pod. , juhoázijské tigre- dosiahli hospodársky zázrak , Čína je na dráhe veľkého rozvoja.

Význam SHP pre jednotlivé ekonomiky :

Ekonomické komplexy sú základnými prvkami SH a ani TNK nepôsobia mimo nej
Firmy sú tesne spojené so stavom a rozvojom ekonomík a opačne
Svetové hospodárske prostredie a medzinárodný obchod
SH by nevzniklo bez MO, vznik svetových trhov bol výrazne podmienený vynálezmi pohon. motorov, komunikačných prostriedkov, rozširovanie dopravy, vznikom tovarových búrz. Priemyselná revolúcia viedla k rastu dopytu po surovinách, k potrebe zahraničných odbytových trhov a bola sprevádzaná intenzívnym obchodm medzi metropolami a koloniami. Vytvorila sa geograficky široká sieť obchodných, platobných, úverových menových a kapitálových vzťahov, hospodárskych i politických stykov medzi kontinentmi, oblasťami, krajinami a firmami. MO sa stal hlavnou formou medz. Ekon. Vzťahov a existencia svetového trhu sa stala základom svetového hospodárstva.

Význam MO pre firmy a ekonomiky:

Export: značí pre firmy kt. vyrábajú rozšírenie produkcie a jej odbyt na zahr. Trhoch t.j. väčšie zisky a zdroje pre investície
Pre ekonomiku ma životný význam: devízový príjem a príjem do štátneho rozpočtu, zvýšenie domácich dôchodkov a následný pozitívny dopad na úspory, investície, zamestnanosť a agrárny domáci dopyt – MO sa stáva rozvojovým faktorom ekonomiky (zahranično-obchodný multiplikátor). Má pozitívny vplyv na platobnú bilanciu a národnú menu , vnútornú i vonkajšiu rovnováhu ako aj na využitie prírodného tech.- ekonomického a vedeckého potenciálu krajiny (komparatívna výhoda)
Import: je pre firmy buď nevyhnutný (suroviny, technológie) alebo výhodný (polotovary, kooperačné dodávky)

MO je pod vplyvom cyklických hospodárskych pohybov na národohospodárskej, medzinárodnej a celosvetovej ekonomiky , existujú zreteľné súvislosti napr.:
Pri stagnácii až poklese MO- v dôsledku prekážok ( vysoký stupeň protekcionizmu, menová nestabilita, úverové poruchy..)je brzdená medzinárodná spolupráca , pohyb kapitálu , investície
Ak sú hospodárske cykly v depresii odráža sa to aj na objeme a dynamike MO. Podobný účinok na MO majú aj veľké politické krízy, menové a štrukturálne krízy.
Oživenie výroby, vzrast domáceho a zahraničného dopytu, zvyšovanie aktivity firiem(export a zahr. Investície) vytvárajú priaznivé podmienky v národných ekonomikách a v medzinárodnom prostredí. Znížením ciel, obmedzením kvantitatívnych reštrikcií sa vytvárajú možnosti podnikania na medzinárodných trhoch.

Štruktura svetového hospodarského prostredia – interdependencia, integracia, transnacionalita

Neustále zvyšovanie významu svet. hospodárstva ovplyvňuje šesť faktorov, megatrendov:

– interdependencia (rastúca vzájomná závislosť),

– integrácia (regionálna a celosvetová), –

– transnacionalita (závažný trend spojený s trendom „štátno-národným“),

– vedecko-technický pokrok (spôsobujúci v histórii nebývalú dynamiku zmien),

– potreba prispôsobovania sa a súčinnosti (základných subjektov systému svet. hosp.),

– hrozby globálnych problémov (vplyv a dopady latentných negatívnych procesov)

Globalizácia – prepojenosť ekonomických prostredí, ekonomík a rozvinutosť medzinár. ekonomických vzťahov do celosvetového rámca, svetový hosp. cyklus a rozvinutosť medzinár. tovarových i finančných trhov až v celosvetovom meradle. Globalizácia je súhrnným výsledkom pôsobenia uvádzaných šiestich faktorov.

Interdependencia – rastúca vzájomná závislosť medzi ekonomikami, medzi jednotlivými trhmi, medzi štátmi a regiónmi. Je jednou z najdôležitejších zákonitostí hosp. a politického vývoja sveta. Vyplýva zo samotnej existencie trhových otvorených ekonomík. Týmto spôsobom sa generujú siete vzájomných vzťahov, funkčných spojitostí a závislostí až do takej celosvetovej úrovne, že hovoríme o „vzájomne závislom svete“.

Integrácia – ide o proces zlučovania, zrastania, splývania štátnych celkov a ich ekonomík do integračného celku (zoskupenia) na rozličných stupňoch, v rôznych oblastiach. V regionálnej medzinárodnej ekonomickej integrácii, napr. v EÚ sa podstatne zintenzívňujú vzájomné a ekonomické vzťahy členských štátov a ich firiem.

Transnacionalita – dala vzniknúť novým a veľmi dôležitým subjektom – firmám (transnacionálne korporácie – TNK). Priniesla kvalitatívne nové vplyvy a závislosti medzi štátmi a ich ekonomikami na úrovni štát – TNK, aj medzi firmami. Je bezprostredne spojená s jej nositeľmi – TNK. Transnacionálne procesy a vzťahy znamenajú niečo presahujúce, preklenujúce hranice „štátno-národného“.

Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien – označuje sa za jeden zo základných faktorov svet. vývoja. Je hybnou silou hosp. rozvoja a jeho internacionalizácie. Má všestranné a dokázateľné vplyvy. Komunikačne a informačne prepája medzinár. trhy, urýchľuje operácie na nich. Poskytuje množstvo informácií pre rozhodovanie. Vplyv vedecko-technického pokroku na MO: diverzifikuje výrobu, vznikajú nové trh, vedie k zmenám v kvalite a nákladoch tovarov, stimuluje investície do výroby, výskumu a vývoja, spôsobuje zmeny v štruktúre MO, spôsobuje urýchľovanie ekonomického času

Vplyv VTP na svetové hospodárske prostredie

VTP- jeden zo základných faktorov svetového vývoja, je jeho hybnou silou, napr. pri priemyselnej revolúcii došlo k rozmachu MO a vzniku SH. VTP- komunikačne a informačne prepája medzinárodné trhy a urýchľuje ich operácie.

Vplyv na MO:

1. diverzifikuje výrobu ( rozširuje priestor pre medzinárodnú špecializáciu a kooperáciu výroby- komparatívne výhody )
2. rozšírenie štruktúry tovarov t.j. vzik „ Nových trhov“ na inovované resp. novo vyvinuté výrobky
3.dochádza k zmenám v kvalite a nákladoch tovarov
4.stimuláci a investícií do výroby ( výskum a vývoj umožňuje dosahovať inovácie výrobkov t.j. konkurenčné výhody na trhu
5.zvyšuje podiel duševnej práce obsiahnutej v produkte tzv. sofistikované tovary sa čoraz viac presadzujú napriek vyšš.cen

6.VTP výrazne ovplyvňuje smery medzinárodných kapitálových pohybov presun výroby z RTE do MRK a presun kvalifikovaných síl z MRK do RTE (únik mozgov)
7. modernizácia dopravných prostriedkov a sietí, znižuje prepravné náklady a ekonomicky skracuje vzdialenosti medzi trhmi
8. spôsobuje zmeny v štruktúre MO z komoditného a teritoriálneho hladiska
9.zapríčinuje priepastné rozdiely vo výskumnej , technickej a technologickej úrovni medzi RTE a MRK
10.VTP je nositeľ dynamických zmien v celosvetovom H prostredí.

Trend urýchľovania VTP spôsobuje urýchľovanie ekonomického času (dôležitý faktor SH vývoja) , „exponenciálna krivka“

Vplyv globálnych problémov na svetové hospodárske prostredie

Glob.problémy sa uvázyajú ako hrozivé fakt.ďalšieho vývoja vo svetovom hospodárstve a ich dopady na SH prostredie.Tieto problémy predst. Megatrend svetového vývoja,najdôležitejší.Ich riešenie je však čím ďalej tak tým náročnejšie a zložitejšie.
Problém bohatstva a biedy vo svete spôsobuje hrozbu sociálnej a politickej rozbušky.2.)MO-jeho rozvoj a rovnováha je globálnym probl. Pád MMS-spôsobuje čoraz vážnejšie narušenie.Mohlo by vyvolať svetovú hosp.krízu.Ktorá môže vzniknúť aj z iných dôvodov.Takéto dopady by bol nčivé ako výbuch ekonom.sopky.
Medzi ostatné ekon.problémy patria:-svetový ekologický problém; populačná explozia;celková vzdelanostná degenerácia ľudstva;využívanie a stav ľudských zdrojov;výživa a zdravotný stav obyvateľstva;zbrojenie vo svete;medzinárodné politické a vojenské konflikty, za kt.sa skrýva boj o sféry ekon.záujmov o surovinové zdroje.

Hrozba globálnych problémov:

– problém bohatstva a biedy vo svete vytvára hrozbu „sociálnej a politickej rozbušky“ vo svet. spoločenstve, samotný MO, jeho rozvoj a rovnováha je globálnym problémom, pád medzinár. menového systému, či jeho vážnejšie narušenie by mohlo vyvolať svet. hosp. krízu

Ostatné problémy: svetový ekologický problém, celková vzdelanostná degenerácia ľudstva, problém nezamestnanosti, výživa a zdravotný stav obyvateľstva, svetová potravinová a energetická bilancia, zbrojenie vo svete, politické a vojenské konflikty.

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *