Firemné motivácie zapájania do MO

Rozšírenie obratu firmy (expanzia predaja) – je limitovaná potenciálnym počtom zákazníkov, ich kúpyschopnosťou, postavením firmy vo vzťahu ku konkurencii a kvalitou produkcie či služieb ktoré firma na trhu ponúka.

Získavanie zdrojov – distribútori využívajú komparatívne prednosti jednotlivých národných ekonomík, chcú umožniť diverzifikované možnosti nákupu z hľadiska sortimentu, ceny

Diverzifikácia predaja – snažia sa eliminovať výkyvy v ekonomike

Znižovanie konkurenčného rizika – využívanie potenciálnych výhod danej krajiny a ich uplatnenia v produkcii, využitie výhod upevňuje pozíciu firmy na trhu, a zväčšuje svoju konkukrencieschopnosť

Zakon klesajuceho dopytu

Ked cena tovaru rastie a ostatne premenne sa nemenia, dopyt po tovare klesa. Podobne ak sa znizi cena, a ostatne pre menne sa nezmenia, pozadovane mnozstvo sa zvysi.
Substitucny efekt – ak cena jedneho tovaru rasti, spotrebitel ho nahradi podobnym, lacnejsim.
Dochodkovy efekt – ak cena tovaru rastie, spotrebitel sa citi o nieco chudobnejsi ako predtym a pozaduje menej.

Factory ovplyvnujuce dopyt po urcitom tovare : Vlastna cena tovaru, Priemerny dochodok spotrebitela, Velkost trhu , Ceny substitutov, Preferencie spotrebitelov, Ostatne factory
Svetové hosp. prostredie pre medzinár. podnikanie

Vnútroregionálne – môžu podnikať domáce i zahraničné firmy, vnút. trh (tovarov a služieb, pracov. síl, kapitálu a peňazí) otvorení, môžu uskutočňovať rôzne obchod. operácie, finan.transakcie.

Národohospodárske – legislatíva, hospodárska politika, stav NH, potenciál trhu

Blízke vonkajšie – tradície obchodných firiem, menšie dopravné náklady, prepojenosť infraštruktúr

Integračné – závisí od ekonomickej i politickej sily a rozvinutosti integračného zoskupenia

Prostredie na konkrétnych medzinárodných trhoch – tovarové trhy, obchodné a finančné centrá z ekonomického hľadiska

Svetové hospod. – komplex väzieb a vzťahov, funguje na základe trhových mechanizmov, má spätný vplyv na všetky subjekty
Svetové hospodárstvo – zložitý celosvetový organizmus ekonomickej i politickej povahy, tvorený ekonomickými komplexmi a vzťahmi medzi nimy, najmä medzinárodnými ekonomickými vzťahmi

– Svetove hospodarstvo a MO – Svetové hospodárstvo – veľmi zložitý, celosvetový organizmus ekonomickej i politickej povahy, tvorený ekon. komplexmi a vzťahmi medzi nimi, najmä medzinárodnými ekonomickými vzťahmi.

– Subjekty svetového hospodárstva – zákl. subjektom je ekonomický komplex (firmy, štáty, medzinárodné inštitúcie)

– Ekonomický komplex – vyšší spoločenský celok ekon. a politickej povahy má rôzne znaky pl. relatívna otvorenosť, prírodné a ekonomické podmienky, ekonomický priestor, ekonomický rozmer, relatívna ekonomická samostatnosť

Osem základných znakov:

Prírodné podmienky -sú dané prírodou a tvoria ich prírodné bohatstvo, rozloha, poloha a reliéf, podnebie, vodné zdroje

Ekonomické podmienky; sú dané činnosťou ľudí, vrátane rôznych ekonomických aktivít, ekonomických zdrojov, záujmov a cieľov

Relatívna otvorenosť E– stupeň priepustnosti ekonomi. pohybov cez hranice danej E

Ekonomická úroven – aktívny činiteľ, meria sa viacrozmerovo

Štátna forma -zahŕňa všetky funkcie štátu, štátne inštitúcie, politické štruktúry a mechanizmy
Relatívna ekonomická samostatnosť- určujú ju tri faktory: stupeň relatívnej otvorenosti, stupeň a pôsobenie zahraničného kapitálu, výkon štátnej politickej i ekonomickej suverenity
Postavenie v svetovom hospodárstve – politicko-právne ale aj ekonomické postavenie
“Ekonomický rozmer“ – je potrebné rozlišovať štátne alebo integračne vymedzený „ekonomický priestor“ od „ekonomického rozmeru“ – veľkosti

Primárny, konkrétny význam MO:

Export značí pre firmy, ktoré vyrábajú, rozšírenie produkcie a jej odbyt na zahraničných, medzinárodných trhoch, väčšie zisky a zdroje pre investície i rozvoj. Import je pre ne buď nevyhnutný (suroviny, technológie) alebo výhodný (polotovary, kooperačné dodávky), napr. kvôli nižším cenám a iným úsporám.
Svetové hosp. prostredie nevyhnutne ovplyvňuje vývoj medzinárodné obchodu!!! MO sa dá zaradiť do V. pásma „prostredia“ pre medzinárodné podnikanie firiem a pre ekonomiky.

Súvislosti medzi svetovým hosp. vývojom a vývojom MO:

– pri stagnácii až poklese MO nemôže dochádzať k rastu svetovej výroby a služieb, medzinárodná špecializácia a kooperácia výroby, investície, pohyby kapitálu a medzinár. podnikanie firiem sú brzdené

– ak sa hosp. cykly v národných ekonomikách nachádzajú v nepriaznivej fáze, odrazí sa to v objeme a dynamike MO

– nepriaznivý hosp. vývoj v ekonomikách a vo svetovom hosp. cykle zbrzdí či zastaví rozvoj MO

– znížením ciel, zmiernením netarifných prekážok sa v MO otvárajú možnosti podnikania na medzinár.
trhoch. V takejto situácii môžu nové tovary vytvárať perspektívne či doteraz neexistujúce trhy, čo má na MO i výrobu silne rozvojové aj stimulačné účinky

Veľmi dôležitou súčasťou mechanizmu fungovania svetového hospodárstva sú medzinárodné menovo-finančné vzťahy, ktoré sú v základe usporiadané do medzinárodného menového systému. Patria sem: – devízové trhy menové kurzy medzinárodná likvidita platobné bilancie štátov, ich nerovnováha a opatrenia k ich náprave.

Nerovnováha alebo krízový stav medzinár. menového systému majú nebezpečné dopady na svetové hospodárstvo. V 20. storočí sa to odohralo dva razy: pri páde tzv. zlatého štandardu a v súvislosti s bretton-woodskym medzinár. menovým systémom.

Zvyšovanie významu svetového hospodárstva

S perspektívou do 21. stor. môžeme určiť 6 megatrendov, kt. majú vplyv na zvyšovanie významu svetového hosp. prostredia
– interdependencia – rastúca vzájomná závislosť

– integrácia (regionálna a celosvetová) transnacionalita – trend spojený s trendom,  vedecko– tech pokrok, potreba prispôsobovania sa súčinnosti – zákl. subjektov systému SH, hrozby globálnych problémov

– Globalizácia pojem, kt. má široké uplatnenie z ekon. hľadiska chápeme prepojenosť ekonomických prostredí rozvinutosť medz. ekon. vzťahov a finančných trhov pôsobnosť a rozhodovanie transnacionálnych korporácií, globálne myslenie pri riešení globálnych problémov
– Interdependencia Vyplýva z ekon. charakteristiky otvorených trhových ekonomík, stále prehlbovanie väzieb kapitálových, obchodných, menovo-finančných prepojenosť v rámci infrastruktury, ekológia.
Interdependencia spoluvytvára celistvosť sveta – ekonomickú entitu celistvého svetového hospodárstva

– Integrácia spájanie prvkov do celku – systém organizmu, regionálna medz. ekon. integrácia (MEI) – EU, v rámci globalizácie sa uvažuje o celosvetovej MEI. Regionálne MEI majú veľký vplyv na štrukturalizáciu svetovej MEI

– Transnacionalita prvé prvky transnacionality sa prejavovali už v 19. st významnou súčasťou medz. ekonomiky od 60-tych rokov vnútrofiremný medzinárodný obchod, vývoz fungujúceho kapitálu s diverzifikovaným použitím, kvalitatívne nové vplyvy závislosti medzi štátmi a ich ekonomikami, považujú sa za protiváhu štátno-národnej ekonomickej existencie, záujmov a procesov. Tento trend podlieha určitým obmedzeniam antitrustové zákonodárstvo, legislatívne úpravy v štátoch, kódex správania sa TNK v OSN. Transnacionalita prináša veľké kvalitatívne zmeny do MEP: cenová tvorba – väčšinou sa uplatňujú „výhody“ monopolného postavenia, vplyv na štruktúru ekonomiky NH, zakladá interdependencie vyplývajúce z ekonomických, finančných, technologických a organizačných väzieb, kt. vyplývajú z existencie zahraničných filiálok, môžu pôsobiť vo všetkých pásmach I. – VI.,

TNK dnes majú veľmi silný vplyv v mnohých štátoch ich snahou je odbúrať suverenitu

→Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien Je hybnou silou nielen podmienkou hospod. vývoja a integrácie, jeho rozvoj je čoraz výraznejší, prevratné zmeny, materiály, telekomunikácie, vznik nových odborov, prevratné zmeny v biológii

→Potreba prispôsobenia a súčinnosti: Z vplyvu predchádzajúcich faktorov na SHP vyplýva nevyhnutnosť firmám aj ekonomikám prispôsobiť sa . Tie, ktoré sa neprispôsobia sú odsúdené na zánik Schopnosť transformácie tzv. Kindlebergerov efekt je objektívnym znakom ekonomík a ich úspešnej účasti v medzinárodnom obchode

→Štrukturálno-adaptačné procesy: krátkod. do 2r. – malá miera realizovateľnosti, strenod. 5 – 8r. – pomerne veľké zmeny, dlhodobý horizont – strategické uvažovanie

Štrukturálno-adaptačné procesy nesú v sebe všetky prvky úspešného rozvoja MEP a kladov pre firmy z toho vyplývajúcich.

Zvyšovanie súčinnosti a potreba prispôsobiť sa je zrejmá aj zo snahy krajín zapojiť sa do integračných štruktúr potreba usporiadať medzinárodné ekonomické vzťahy a uviesť poriadok do medzin. štruktúr, medzin. verejné a obch. právo
dohody o technických, ekonomických, obchodných normách, fungovanie MMS, medzinárodná obchodná politiky v rámci Svetovej obchodnej organizácie predtým GATT, boj proti protekcionizmu, medzinárodná súčinnosť má svoju úlohu aj v neekonomických otázkach.

Hrozba globálnych problémov:

 

Problém bohatstva a biedy vo svete

Rozvoj a rovnováha medzinárodného obchodu

Pád MMS alebo je vážnejšie narušenie môže vyvolať celosvetovú krízu, čo by malo hrozivý dopad na všetky ekonomiky.

Ostatné globálne problémy majú ekonomický pôvod alebo sú tak či tak s ekonomikou prepojené
Ekológia:

Populačná explózia – zasahuje rozvojové a zaostalé krajiny, Úzka špecializácia vzdelanostná degenerácia ľudstva, Celosvetový problém nezamestnanosti, Výživa a zdravotný stav ľudstva, Svetová potravinová a energetická bilancia, Otázka zbrojenia, Nekontrolovaný vedecko-technický pokrok – hrozba zneužitia

Globálne problémy spomaľujú poprípade úplne potláčajú efekt zisku a napredovania z integrácie SHP.
Vplyv vedecko-technického pokroku na MEP, diverzifikuje výrobu, rozširuje sa štruktúra tovarov na medzinárodných trhoch, vedie k zmenám v kvalite a nákladoch tovarov, stimuláciou investícií do výroby a výskumu, používaním najnovších technológií ponúka novú schopnosť konkurencie, zvyšuje sa podiel duševnej práce na výrobe – tzv. sofistické tovary sa čím ďalej viacej presadzujú v MEP, spôsobuje presun kapitálu, celých výrobných odvetví z rozvinutých do rozvojových krajín a únik mozgov opačným smerom, technická modernizácia dopravy, dopravných sietí, spôsobuje neustále zmeny v štruktúre tovaru ale aj teritoriálne zmeny,  spôsobuje priepastné rozdiely medzi technologickými úrovňami vyspelých a rozvojových krajín, je nositeľom hlbinných zmien v MEP

Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien – označuje sa za jeden zo základných faktorov svet. vývoja. Je hybnou silou hosp. rozvoja a jeho internacionalizácie. Má všestranné a dokázateľné vplyvy. Komunikačne a informačne prepája medzinár. trhy, urýchľuje operácie na nich. Poskytuje množstvo informácií pre rozhodovanie.
Vplyv vedecko-technického pokroku na MO: diverzifikuje výrobu, vznikajú nové trh, vedie k zmenám v kvalite a nákladoch tovarov, stimuluje investície do výroby, výskumu a vývoja, spôsobuje zmeny v štruktúre MO, spôsobuje urýchľovanie ekonomického času

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *