Medzinárodný menový systém a platobná bilancia

Systém zlatého štandardu a jeho zánik

Obeh tovarov zabezpečovali zlaté mince, bankovky a šeky, opierala sa o voľnú razbu mincí, o voľnú vymeniteľnosť (konvertibility) peňažných znakov za zlato, čo zabezpečovalo pevnosť menových kurzov, umožňoval automatické vyrovnávanie PB,
Počas 1. svetovej vojny – došlo k zrušeniu vymeniteľnosti bankoviek za zlato, bol zakázaný vývoz zlata, rozvinula sa inflácia, prehĺbila sa nerovnováha PB
Medzivojnové obdobie – chceli obnoviť zlatý štandard, v podobe štandardu zlatých prútov, hospodárska depresia v 30tych rokoch znamenala definitívny pád zlatého štandardu a prechod k papierovým peniazom

Kingstonský menový systém

1976 v jamajskom Kingstone, zásady:
●MMF sa bude opierať o pružné (pohyblivé) menové kurzy
●oficiálna cena zlata 42,22 dolára za 1 trójsku uncu sa zrušila, SDR nie sú vymeniteľné za zlato, vystupovala ako „kôš“ 16 hlavných svetových mien, v súčasnosti štyroch – USD, libra šterlingov, euro a japonský jen
→Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD, Svetová banka) – na začiatku usmerňovala svoje zdroje na povojnovú obnovu Európy, po prijatý Marshalovho plánu (1945) jej hlavným cieľom sa stala podpora ekonomického rozvoja v členských štátoch zabezpečovaním pôžičiek na financovanie investičných projektov
→Sesterské organizácie – Medzinárodná finančná spoločnosť (IFC), Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA), Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA)

Úloha MMF v systéme súčasných medzinárodných vzťahov

Základné ciele MMF – posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu, podporiť rozvoj a vyrovnaný rast MO, pomôcť členským štátom riešiť deficity ich PB, podporiť stabilitu menových kurzov

Medzinárodná finančná spoločnosť (IFC-International Finance Corporation) – (1956) úverová organizácia, napomáha rozvoju súkromného sektora v rozvojových krajinách, poskytuje pôžičky na rozvojové projekty bez záruk príslušnej vlády, sídli vo Washington D.C., pôžičkový kapitál zaobstará s emisiou obligácií v členských štátoch

Európske nariadenie GDPR sa týka nás všetkých

Nové nariadenie GDPR z roku 2018 zaviedlo na Slovensku predovšetkým jednotnú právnu úpravu ochrany osobných údajov v celej EÚ. Sprísnili sa pravidlá spracovania osobných údajov občanov EU a zvýšili sa dramaticky sankcie. Rozšírila sa aj teritoriálna pôsobnosť, tzn. že sa začala uplatňovať na európske organizácie a aj na organizácie, ktoré nie sú usadené v EÚ, ak ponúkajú služby dotknutým fyzickým osobám v EÚ. Neváhajte ak nemáte ešte ošetrené GDPR nariadenie vo vašej spoločnosti a nechajte si vypracovať GDPR dokumentáciu u outsourcingovej spoločnosti SAFEDATA. Firma Safedata.sk vypracovala viac ako tisícky dokumentácií pre spoločnosti na celom Slovensku.

Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA-International Development Association) – (1959) jej účelom je sprístupniť finančné prostriedky aj tým krajinám pre ktoré sú úvery IBRD nevýhodné, poskytuje technickú pomoc poradenskou činnosťou, zvyšuje kvalifikáciou pracovníkov, financuje projekty

Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA-Multilateral Investment Guarantee Agency) – (1989) poskytuje finančné záruky na exportné investičné účely do rozvojových krajín

Osobitné práva čerpania

Mechanizmus rozhodovania MMF
Zbor guvernérov – najvyšší orgán, guvernér+zástupcovia
Rada výkonných riaditeľov MMF – má sídlo vo Washingtone, každodenné rozhodovanie, rieši politické, administratívne problémy, poskytuje finančné prostriedky, konzultuje s členskými štátmi, koznultácie – raz do roka, posúdia ekonomickú situáciu, ekonomickú politiku, schvaľovanie stabilizačného programu

MMF a transformujúce sa ekonomiky

MMF hrá významnú úlohu pri podpore transformácie bývalých centrálne plánovaných ekonomík (t.j. ekonomík bývalých soc. štátov ) na trhové ekonomiky, a tým aj pri ich zapájaní do systému svetového hospodárstva. Zdôrazňuje pritom predovšetkým nasledujúce hlavné princípy.
Zavedenie poriadku do vlastníckych práv.

TU ide najmä o legalizáciu súkromného vlastníctva, o vybudovanie potrebnej legislatívy , o vybudovanie potrebnej legislatívy, vrátane zákonov o bankrote, Odštátnenie. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje potreba zrušiť štátne príkazy, tvorbu autonómnych jednotiek zo štátnych podnikov, likvidovať socialistický plánovací mechanizmus, Presadenie cenovej liberalizácie, Zavedenie tvrdých rozpočtových obmedzení, zrušenie dotácií, subvencií, automatizmu v prístupe k bankovým úverom na krytie strát i prevencie obmedzujúcej prístup k medzipodnikovým úverom, Stanovenie konvertibility tovarov a na tomto základe práva podnikov využívať prostriedky na svoje účely, Legalizovanie nástrojov znižujúcich nezamestnanosť, strategické určenie prípustnej miery nezamestnanosti, Zlomenie monopolu štátnych podnikov, Zavedenie antitrustového zákonodarstva, Regulácia prirodzených monopolov, Privatizácia, Vybudovanie konkurencieschopného komerčného bankového systému, Utvorenie sociálnej záchrannej siete, Povinnosť centrálnej banky kontrolovať infláciu, Likvidácia akéhokoľvek monetárneho previsu ( peňažná reforma, predaj majetku), Zavedenie čisto trhových úrokových mier, Reforma daňovej sústavy, Zabezpečenie fiškálnej disciplíny, Povolenie PZI v domácej ekonomike., Konvertibilita pre transakcie na bežných účtoch na báze jediného konkurencieschopného výmenného pomeru, Komplexná liberalizácia zahraničného obchodu.

Vyššie uvedené skutočnosti ukazujú, že transformačný proces je veľmi zložitý a obsažný čo do svojej hĺbky a šírky. Podiel MMF na jeho priebehu v posledných rokoch vystupoval do popredia najmä v štyroch hlavných smeroch:

Každoročne sa konajú vzájomné konzultácie, ktoré poskytujú možnosť do hĺbky skúmať problémy transformujúcich sa ekonomík, uvažovať o spôsoboch ich riešenia. Správy o obsahu a výsledkoch týchto konzultácií sa predkladajú výkonnej rade MMF. Takto má každý člen možnosť zoznámiť sa s tendenciami rozvoja a s problémami ostatných členských krajín.

MMF poskytuje svojim členom širokú škálu služieb technickej pomoci, najmä v oblasti centrálneho bankovníctva, fiškálnych záležitostí a štatistiky. Vo vzťahu k bývalým centrálne plánovaným ekonomikám sa technická pomoc zameriava najmä na rozvoj štatistických systémov a na technické aspekty fiškálnej a menovej reformy.

MMF poskytuje transformujúcim sa ekonomikám finančnú pomoc pri financovaní deficitov ich platobných bilancií.

MMF poskytuje transformujúcim sa ekonomikám tzv. podpornú pomoc. Ide pri nej o to, že dohoda medzi MMF a príslušnou krajinou hrá úlohu katalyzátora, ktorý stimuluje financovanie z iných zdrojov. Takáto dohoda je totiž pre iné organizácie a inštitúcie zárukou, že krajina bude uskutočňovať politiku a reformy, ktoré smerujú k riešeniu jej najzávažnejších ekonomických problémov. MMF plní úlohu katalyzátora aj vo vzťahu k verejným veriteľom. Napríklad k dohodám o konverzii dlhov, ktoré sa pripravujú na pôde tzv. Parížskeho klubu, dochádza až vtedy, keď MMF schváli pôžičku krajine, ktorá sa uchádza o konverziu.

Politiku MMF ovplyvňuje to, že transformujúce sa ekonomiky nie sú – napriek mnohým spoločným charakteristikám – homogénnou skupinou krajín. Sú rôzne veľké, nachádzajú sa v rôznych štádiách vývoja, odlišujú sa charakterom kontaktov s inými ekonomikami i stupňom centralizácie. Paušálne prístupy k nim preto nebývajú časté. Na druhej strane mnohé z nich zápasia s problémami, ktoré sú podobné problémom aktuálnym pre niektoré trhové ekonomiky. Za príklad môže slúžiť udržiavanie kontroly nad verejnými výdavkami a úverom, úsilie vyhnúť sa prílišnému rastu miezd, posilniť efektívnosť verejného sektora, rozšíriť daňovú základňu, zdokonaliť konkurenčný a cenový mechanizmus.

Platobná bilancia a problém jej riešenia pri jej nerovnováhe je súhrn platobných transakcií ktoré sa realizujú medzi rezidentmi určitej krajiny a zvyškom sveta. Má tri časti:
Bežný účet: platby za dovoz a vývoz tovaru (obchodná bilancia), platby za dovoz a vývoz služieb, bežné transfery (prevod ziskov, dividendy)
Kapitálový účet a finančný účet: platby súvisiace s presunom kapitálu a finančných aktív (PZI, úvery), nákup a predaj oficiálnych štátnych rezerv

Verejné vyrovnanie – zvýšenie/zníženie devízových rezerv, pôžičky zo zahraničia, alokácia SDR, pôžičky od MMF
Strana 276 štruktúra PB

Aké stavy nadobúda OB a PB?

OB (dovoz a vývoz tovaru) môže byť: vyrovnané (D=V), pasívna (DV), aktívna (DV)
PB (bežný, kapitálový a finančný účet) môže mať: ▪vyrovnané saldo (obchodné a kapitálové platby sú vyrovnané), ▪prebytok (do ekonomiky prišlo viac platieb ako odišlo), ▪deficit (z ekonomiky odišlo viac platieb ako prišlo)

Problém riešenie nerovnováhy PB

Externé metódy riešenia ex-ante deficitu: diferencovaný prístup k transakciám s cudzinou,  clá, vývozné podpory, dovozné kvóty, licencie, dane
Interné metódy riešenia ex-ante deficitu: ovpylvnovanie domáceho podnikateľského prostredia,  zmeny menovej a fiškálnej politiky, zmeny úrokovej miery, redukovanie fondov (rozpočtov) zmeny daní,  vedú k prílevu kapitálu alebo zlepšeniu obchodnej bilancie
Riešenie ex-post deficitu (skutočného deficitu)  platby zlatom, menovými rezervami, pôžičkami, kompenzačnými obchodmi

Operácie na medzinárodných finančných trhoch

Využívanie mimopodnikových peňažných fondov – vnútropodnikový pohyb peňažných prostriedkov môže ísť troma smermi: Z materskej spoločnosti do filiálok/pobočiek – pôžičky, garančné pôžičky, akciový kapitál, Z pobočiek do materskej spol. – dividendy, licenčné poplatky, poplatky za patenty, Medzi pobočkami navzájom – pôžičky, predĺženie splatných účtov
→Netting – metóda používaná v rámci centralizovaného manažmentu predovšetkým vo viacvrstevnej vnútornej štruktúre transnacionálnych korporácií, bilancujú sa pohľadávky a záväzky, vyčísľujú sa ich salda, čistá menová pozícia, rozhodujúcou výhodou centrálneho riadenia finančného manažmentu je znižovanie nákladov na transfer kapitálových fondov a s tým spojených rizík pomocou kompenzácie platieb.
Eurotrhy – vznik v súvislosti nerovnomernou liberalizáciou v 80tych r., podstatou je obeh meny mimo štátnych hraníc

Euromeny – každá mena ktorá je uložená v bankách za hranicami krajiny svojho pôvodu, najvýznamnejšie sú eurodoláre (doláre držané americkými bankami alebo inými bankami za hranicami USA) súčasťou eurodolárového trhu sú aj japonské jeny (eurojeny), švajčiarske franky.
Hlavné zdroje euromien: zahraničné vlády alebo jednotlivci ktorý ukladajú doláre mimo USA, transnacionálne korporácie,  európske banky so zahraničnou menou nad rámec bežných potrieb, niektoré krajiny s vysokými aktívami obchodnej bilancie (Nemecko, Japonsko, Taiwan)
Dopyt po euromenách vytvárajú – vlády suverénnych štátov, CB-y, nadnárodné organizácie (svetová banka), TNK, jednotlivci

Euromenový trh – má krátkodobú alebo strednodobú povahu, patria sem krátkodobé pôžičky splatnosťou do jedného roka (keď je viac ako rok sú to už euroúvery)
LIBOR (London Inter-Bank Offered Rate) – úroková miera, ktorá sa na euromenovom trhu v Londýne používa pri pôžičkách medzi bankami

Medzinárodné obligácie (bondy)

Zahraničné obligácie – sa predávajú za hranicami krajiny vypožičovateľa, znejú však na menu krajiny vydania. pl. Francúzka firma – dá do obehu obligácie znejúce na švajčiarske franky vo Švajčiarsku

Euroobligácie – emisia obligácií neznejúcich na menu krajiny, v ktorej sa vydávajú, používané aj NBS a MFSR na získanie devízových prostriedkov pl. Francúzska firma – dá do obehu obligácie znejúce na švajčiarske franky v Nemecku, Londýne a Luxembursku.

Globálne bondy – sú kombináciou domácej obligácie a euroobligácie, musia sa registrovať na každom národnom trhu
Akciové cenné papiere – najväčšie akciové burzy sa nachádzajú v priemyselne vyspelých štátoch: New York Stock Exchange, Toky Stock Exchange, London Stock Exchange.

Trh euroakcií – trh akcií, ktoré vydávajúca spoločnosť predáva za hranicami svojej materskej krajiny
Offshore finančné centrá – daňové raje, sú mestá alebo krajiny, v ktorých sa sústreďujú veľké čiastky fondov v menách odlišných od ich vlastnej meny, oblasti s veľmi liberálnou bankovou, devízovou a daňovou politikou, vznik v 60tch rokoch, rapídny rast v 80tych rokoch spolu s rozvojom euromenových trhov.

Môžu byť: primárne (NY, Londýn), účtovacie (Nassaou), zhromažďujúce (Bahrajn), ukladacie (Singapur), sú vhodnými miestami pre zakladanie finančných pobočiek, ktoré môžu obstarávať kapitál pre materskú spoločnosť a pre ostatné pobočky, umožňujú využívať výhody nižších nákladov spojených s pôžičkami a nízkym zdanením.

Rating

Schopnosť dlžníka splácať svoje záväzky, nositeľom ratingu sú CP, vychádza z viacerých faktorov – politické riziká, štruktúra príjmov a ekonomiky krajín, ekonomický rast, stav verejných financií, vývoj domáceho i zahraničného zadĺženia, cenová stabilita.