Svetový obchod

Svetový obchod je jedným z najvýznamnejších oblastí hospodárskeho života. Jeho postavenie a rozvoj sú veľmi úzko späté s praktickým presadzovaním sa komparatívnych výhod, ktoré však z niektorých hľadísk mali diferencovateľný vplyv na svetové hospodárstvo. To sa postupne premietlo do rôznej sociálno-ekonomickej úrovne krajín a ich výrobných vzťahov.

Svetový obchod je nielen súčasť širších vonkajších vzťahov, ale aj indikátorom, do ktorého sa premieta úroveň a stav svetového hospodárstva i jeho súčastí. Jeho dlhodobý vývoj poskytuje jasnú základňu pre hodnotenie najzávažnejších rozvojových tendencií a zákonitostí. Tento jeho vývoj je zároveň akýmsi pasívnym ukazovateľom zdravia národnej ekonomiky a taktiež aktívnym predpokladom vymedzujúcim kvantitu a kvalitu jedného z najdôležitejších zdrojov ekonomického rastu.

Z tohto pohľadu môžeme dlhodobú zahraničnoobchodnú angažovanosť vo sfére vonkajších ekonomických vzťahoch chápať ako rozhosujúci indikátor akcelerácie národnej ekonomiky. Svedčí o tom aj skutočnosť, že zatiaľ čo v päťdesiatych rokoch 20.storočia svetovým obchodom prechádzala asi jedna desatina svetovej tovarovej produkcie, v polovici osemdesiatych rokov už jedna tretina svetovej produkcie. V súčasnosti dosahuje tento podiel viac ako 40%. Tento rast je dôkazom stále narastajúceho podielu špecializácie národných ekonomík a ich prehlbujúcu sa vzájomnú závislosť. Obidva smery sú prejavom toho, že súťaženie na medzinárodných trhoch sa zostruje, čo spôsobuje neustály pokles produkčných nákladov a úrovne vyspelosti mnohých národných ekonomík, ktoré vytvárajú stále väčší podiel produkcie určenej na vývoz.

Rozdelenie obchodovania vo svete

Svetový obchod patrí k najdôležitejším oblastiam medzinárodných hospodárskych vzťahov. Prechádza veľkými zásadnými zmenami nielen v dynamike svojho rozvoja, kvalitatívnymi zmenami v teritoriálnej i komoditnej štruktúre, ale aj prehlbovaním odlišností, ktoré vznikajú v jednotlivých etapách jeho vývoja. Svojím zameraním, intenzitou a dynamikou rozvoja vždy predpovedali vývoj v nasledujúcej etape aj napriek tomu, že tieto etapy mali vždy iné vnútorné charakteristiky a diferencované výsledky. Z toho vyplýva záver, že súčasný stav svetového hospodárstva a svetového obchodu, je výsledkom predchádzajúceho vývoja a zásadných zmien, ktoré sa v ňom udiali.

Viaceré analýzy svetového hospodárstva rozoznávajú celkom 4 rastové fázy v oblasti vývoja národného dôchodku (teda HDP), ktoré sa veľmi zreteľne a diferencovane premietli do vývoja svetového hospodárstva a teda i svetového obchodu.