Spojením dvoch škôl resp. prístupov, ktorých predstaviteľmi sú na jednej strane Igor Asnoff a na druhej strane Henry Mintzberg vzniknú štyri prístupy strategického manažmentu, ktoré sú usporiadané v dvojfaktorovej matici:

racionálne plánovanie,
• logický inkrementalizmus,
• riadené spoznávanie,
• spontánna stratégia.

Pred definovaním jednotlivých prístupov je potrebné definovať cieľovú a procesnú orientáciu.
Cieľová orientácia
Odpovedá na otázku „ČO?“ Riadenie udáva smer riadeným činnostiam, čiže čo robiť (smeruje do budúcnosti). Zástancom cieľovej orientácie je Asnoff a tento prístup nazývame preskriptívny (nariaďujúci).

Procesná orientácia

Odpovedá na otázku „AKO?“ Opisuje činnosti ako boli vykonané (smeruje do minulosti). Zástancom procesnej orientácie je Henry Mintzberg a tento prístup nazývame deskriptívny (opisný).

Racionálne plánovanie

Základnou úlohou je navrhnúť a sformulovať ciele na základe vízie a poslania podniku. Následným krokom je vytvorenie viacerých variantov stratégií, ako stanovené ciele dosiahnuť, z ktorých sa následne, po hodnotení hrozieb a príležitostí, vyberie tá najvhodnejšia. Prakticými nástrojmi racionálneho plánovania sú:

• portfóliová analýza,
• BCG matica,
• benchmarking a i.

Logický inkrementalizmus

Je to myšlienkový smer, ktorý tvrdí, že „plánovaná implementácia stratégie s bodu A do bodu Z je len ilúziou. Proces strategického rozvoja napreduje po etapách, pričom každá nasledujúca etapa sa buduje na predchádzajúcej a má svoju vlastnú vnútornú logiku“. Logiku reprezentujú ľudia, takže strategický manažment nie je tvorený len cieľmi. „Riadenie pôsobí na podstatu súčasnosti aj budúcnosti podniku a preto nie je len záležitosťou racionality, ale tiež emócií, pochybností, obáv, intuície a stresu“.

Riadené spoznávanie

Základným charakteristickým znakom riadeného spoznávania je predpoklad, že je veľmi náročné až nemožné predvídať budúce prostredie, ako externé, tak aj interné, pretože toto prostredie sa neustále mení a nie je možno predpokladať smer jeho vývoja. Pre podnik je preto veľmi dôležité poznať aktuálnu situáciu a pohotovo sa prispôsobiť akejkoľvek zmene prostredia. Podľa Antošovej je „proces spoznávania procesom plynulého prispôsobovania sa a zdrojom tvorivého tlaku“. Riadené spoznávanie využíva tieto metódy:

• metóda scenára,
• metóda mäkkých systémov,
• metódy inovácie.

Spontánna stratégia

„ Hlavný predstaviteľ Mintzberg tvrdí, že významná časť strategického rozvoja podniku pozostáva z pružnej stratégie, podniky sú prekvapované vývojovými trendmi, reagujú na ne neštruktúrovaným spôsobom a učia sa na svojich chybách“ . Táto stratégia obsahuje slabú procesnú aj cieľovú orientáciu, čo znamená, že sa nedajú určiť dlhodobé ciele, ale naopak reaguje na súčasné, nové problémy, ktoré sa snaží riešiť veľmi pružne .

Nové poňatie stratégie a strategického manažmentu

Ako bolo uvedené v kapitole, staršie definície tvrdia, že v stratégií ide takmer výhradne o plánovanie a vzniká spojení nápadov a myšlienok v jeden celok pred samotným konaním podniku.
Na odpor týmto vyjadreniam sa postavil už spomínaný Mintzberg. Ten kritizoval skutočnosť, že stratégia nemusí byť len výsledok nejakého plánu, ale môže vzniknúť spontánnym spôsobom na základe aktuálnej situácie v podniku. Preto vypracoval vlastnú definíciu stratégie, v ktorej stratégia predstavuje „sústavu realizovateľných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom úmyselných (plánovaných) stratégií, ako aj nepredvídane vzniknutých (neplánovaných) stratégií. Vopred pripravované (plánované) stratégie sú v zásade procesom „zhora nadol“, kým nepredvídané stratégie sú procesom „zdola nahor“.

Prienik svojho prístupu a starších prístupov vnímania stratégie a strategického manažmentu si zobral ako podklad pre vypracovanie piatich podôb stratégie, tzv. päť P:

– stratégia ako plán (plan) – cieľavedome usmerňované konanie, je návodom na správanie sa v určitej situácii. Stratégie v tomto chápaní sa vypracovávajú ešte predtým, ako sa majú realizovať, sú navrhované vedome a na určitý účel,
– manéver (ploy) – je súčasťou plánu a je stratégiou v zmysle úskoku alebo ľsti, prostredníctvom ktorého chce podnik zmiasť svojich súperov bez toho, aby im odhalil svoje skutočné zámery,
– šablóna (pattern) – určitá pravidelnosť v správaní sa, konaní, je to určitá logika strategického myslenia, ktorú možno pozorovať v zamýšľaných i neplánovaných aktivitách podniku,
– postavenie (position) – umiestnenie podniku v prostredí. Postavenie možno bližšie vyjadriť ako výrobkovú a trhovú pozíciu na vybranom trhu. Tá je podmienená vzťahom ku konkurentom a trhovým podielom,
– budúcnosť (perspective) – takto orientovaný podnik má manažment so spoločnou perspektívou, schopné vypracovať víziu a je premknuté kolektívnym duchom. Stratégia v tomto zmysle je idea, koncepcia a kultúra, s ktorou sa stotožnili všetci pracovníci podniku a orientuje ich do budúcnosti.

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *