Všeobecná charakteristika rozvojových krajín:

V priebehu 50. a 60. rokov došlo k rozmachu národnooslobovacieho hnutia a v jeho dôsledku k rozpadu koloniálnej sústavy. Z bývalých kolónií, polokolónií a závislých území vznikli desiatky nových politicky samostatných štátov, ktoré označujeme spoločným názvom rozvojové krajiny(RK). Patrí k nim vyše 150 krajín ležiacich prevažne na južnej pologuli.

Charakteristické črty rozvojových krajín: prevažná väčšina RK tvorí ekonomicky zaostalú od RT závislú súčasť svetového hospodárstva. Napriek značným rozdielom medzi nimi môžeme určiť niekoľko spoločných čŕt určujúcich ich základnú sociálno-ekonomickú charakteristiku:

– predošlá koloniálna resp. polokoloniálna závislosť,

– relatívne nízka ekonomická úroveň prejavujúca sa aj nízkym hrubým domácim produktom na obyvateľa,

– mnohosektorovanosť ekonomiky, špecifická odvetvová monokultúrna štruktúra ekonomiky zameraná na prvovýrobu (t.j. na ťažbu surovín, resp. poľnohospodársku produkciu), jednostranný charakter zapojenia do MDP – vo vývoze prevažuje úzky sortiment produktov ťažobného priemyslu a poľnohospodárstva smerujúci do RTE, v dovoze zasa prevládajú hotové výrobky z RTE, akútny nedostatok vnútorných zdrojov ekonomického rastu a závislosť na vonkajších zdrojoch, čo sa konkrétne prejavuje vo vysokej zahraničnej predlženosti, nedostatočné spojenie s výdobytkami VTP, ktoré sa odráža v technickej zaostalosti priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, celková zaostalosť dopravnej, informačnej sociálnej infraštruktúry,prudký rast obyvateľstva (populačná explózia).

Zdroje ekonomického rozvoja rozvojových krajín:

ľudské zdroje ( ponuka práce, vzdelanie, disciplína, motivácia)
Okrem kvantity je potrebné brať do úvahy aj kvalitu ľudských zdrojov. Kladie sa dôraz na špecifické programy zamerané na zabezpečovanie prevencie chorôb a zlepšovanie zdravia a výživy, zvýšenie úrovne vzdelania, zníženie negramotnosti, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a zabránenie úniku mozgov.

Prírodné zdroje (pôda, nerasty, palivá, podnebie)
Najdôležitejším prírodným zdrojom v RK je orná pôda. Produktívne využívanie pôdy s primeranou ochranou prírody, hnojivami a obrábaním by značne zvýšilo národný produkt chudobných krajín. Vo väčšine RK je základným kameňom národného hospodárstva poľnohospodárstvo. Uspokojuje základné životné potreby obyvateľstva (výživa) a súčasne mnoho poľnohospodárskych plodín predstavujú výrobné vstupy do rôznych priemyselných odvetví (chemický, textilný, kožiarsky a pod.).To znamená, že poľnohospodárstvo sa môže stať významným zdrojom hospodárskeho rastu, no musí predstihovať rast počtu obyvateľov.

Tvorba kapitálu (stroje, továrne, cesty) V RTE môže ísť 10% až 20% dôchodku na tvorbu kapitálu. Najchudobnejšie agrárne krajiny sú však často schopné usporiť len 5% zo svojho národného dôchodku. Značná časť nízkych úspor slúži na zabezpečenie bývania a jednoduchých pracovných nástrojov pre rastúci počet obyvateľstva. Nakoľko domáce zdroje nepostačujú, RK sa orientujú na zdroje zahraničné, čo so sebou prináša nebezpečenstvo narastajúceho zadlženia, stratu schopnosti splácať dlhy a vznik dlžníckej krízy. niektoré krajiny (Peru, Bolívia) potrebovali celý svoj príjem z vývozu len na zaplatenie úrokov zo zahraničných pôžičiek.

Prísnejšie pravidlá a vyššie sankcie za nedodržanie GDPR

GDPR predstavuje nový právny rámec ochrany osobných údajov na európskej úrovni. Jeho cieľom je predovšetkým chrániť práva občanov Európskej únie proti neoprávnenému spracovávaniu s ich osobnými alebo citlivými údajmi. Spoločnosť Safedata.sk ponúka od roku 2018 vypracovanie GDPR dokumentácie pre malé a stredné spoločnosti. Európske GDPR nariadenie zaviedlo nové pravidlá, ktoré naviac sprísnili výškami pokút.

Technológia (veda, technika, management, podnikateľstvo) RK môžu prosperovať tým, že zahraničnú vedu, techniku a technológiu adaptujú na domáce podmienky. Treba si však uvedomiť, že vyspelá technológia bola vyvinutá tak, aby vyhovovala špeciálnym podmienkam v RTE, ktoré môžu v RK absentovať (napr. dostatok kvalifikovaných kádrov a iné).RK musia prekonávať veľké prekážky pri využívaní a spájaní uvedených štyroch prvkov pokroku – práce, kapitálu, prírodných zdrojov a technológie. Ťažkosti sa navzájom zosilňujú v začarovanom kruhu chudoby (biedy).

Spoločensko – ekonomické znaky dynamizujúce vývoj rozvojových krajín:

Základnými predpokladmi riešenia takých problémov ako napr. rast priemyslu, rozvoj a diverzifikáciu poľnohospodárstva, budovanie ekonomickej infraštruktúry sú rozsiahla industrializácia, agrárne reformy a aktívne pôsobenie štátneho sektora.

Proces industrializácie: prechodné štádium ekonomického rozvoja, v ktorom sa priemyselný rozvoj prejavuje rastom podielu priemyslu na celkovej produkcii. Za jadro tohto procesu sa považuje rozvoj spracovateľského priemyslu. Je nutné prekonávať viacero brzdiacich faktorov a riešiť množstvo problémov, napr. : ●ľudský činiteľ – nie je pripravený na zvládnutie náročných úloh, ●kvalifikačná štruktúra pracovnej sily – je nedostatočná po stránke odbornej kvalifikácie, organizačných a riadiacich skúseností, ●nedostatok kapitálu – vyplýva z nízkej tvorby hrubého domáceho produktu a tým i malých možností vlastných investícií.

Proces industrializácie RK sa vyvíja 2 spôsobmi:
– stratégiou podpory vývozu – ide o stimulovanie rozvoja exportných odvetví za účelom za účelom získania prostriedkov.- stratégiou obmedzovania dovozov – ide o nahradzovanie dovozov tovarmi vlastnej produkcie.

Na 80- te roky 20. storočia bola prijatá stratégia endogénnej industrializácie -je zameraná dovnútra národného hospodárstva, spolieha sa na max. využitie domácich zdrojov.

Agrárne reformy: významnú úlohu zohráva štát.
3 základné merania, ktoré sa navzájom kontrolujú a doplňujú: vyvlastnenie a prerozdelenie pôdy v súkromnom vlastníctve, štát. regulácia držby pôdy a vzťahov pachtu, kolonizácia ladom ležiacej pôdy, jej využitie pre poľnohospodárvsku výrobu.

Úloha štátneho sektora:
-nutnosť štátnych zásahov. Smerovanie ekonomickej úlohy štátu môže byť dvojaké:
– relatívne trvalé – ide o podporu ekonomického a sociálneho rozvoja budovaním štátnych podnikov a hospodárskou politikou. – hlavné miesto v národnom hospodárstve má sektor súkromný a štátny sektor pôsobí v infraštruktúre v tých odvetviach, v ktorých súkromný sektor nepodniká.
Štát napomáha rozvoj industrializácie a ďalší vývoj rozvojových krajín svojím pôsobením ako regulátor ekonomického rozvoja, zhromažďovateľ kapitálu, investor, podnikateľ a bankár.

Postavenie rozvojových krajín v MO:

Od 80. rokov možno pozorovať spomalenie tempa ekonomického rastu, spomalenie obchodu s ropou a ostatnými surovinami, spomalenie rastu fyzického objemu MO. Medzi najpodstatnejšie zmeny v štruktúre MO od 80-tych rokov patrí radikálny zvrat v relácii ponuky, dopytu a cien v oblasti surovinového obchodu a ďalší rýchly postup jeho intelektualizácie. Dynamika hodnoty ich exportu zaznamenala v tomto období oproti 70-tym rokom výraznú zmenu. Za globálnymi výsledkami za rozvojový svet ako celok sa skrývajú rozdielne exportné výsledky jednotlivých skupín krajín. Výrazne sa zmenila i komoditná štruktúra MO. Poklesol síce podiel rozvojových krajín na obchode s palivami a surovinami, ale zvýšila sa ich partcipácia v segmente spracovateľské výrobky.

Štruktúra vývozu a dovozu je jedným z určujúcich hľadísk diferenciácie rozvojových krajín aj čo sa týka obchodu s hotovými výrobkami. Negatívny vplyv na vývoj exportu týchto krajín má pomalý rast dopytu RTE (rozvinuté trhové ekonomiky) po potravinách a poľnohospodárskych surovinách. V komoditnej štruktúre vývozu RK ako celku zohrávali síce dlho určujúcu úlohu palivá, ale v poslednom období sa na vedúce miesto dostali priemyselné výrobky. V súčasnosti sa rozvojové krajiny snažia o rozvoj spracovateľského priemyslu.

Špecifiká medzinárodnej ekonomickej integrácie rozvojových krajín:

Nezoskupujú sa tu krajiny vyspelé a bohaté, aby boli ešte bohatšie, ale naopak, tie krajiny, ktoré majú relatívne nízku ekonomickú úroveň a snažia sa vyriešiť také problémy ako stagnácia ekonomiky, nízka úroveň výroby. Integračné tendencie v týchto krajinách sa prejavujú veľmi nerovnomerne a zoskupenia, ktoré medzi týmito krajinami vznikajú, sú organizované na rôznom vývojovom stupni. Impulzom na nástup integračných procesov v rozvojových krajinách bolo prvé zasadnutie Konferencie v OSN, na ktorom ním bola adresovaná výzva na integráciu v rámci regiónov.

Cieľom malo byť prechod k bezcolnému pohybu tovarov a služieb, voľnému pohybu kapitálu a pracovných síl. Špecifické postavenie rozvojových krajín vyplýva: z úzkeho rámca výrobných vzťahov, z nedostatku disponibilných zdrojov pre industrializáciu, z odlišného charakteru štátneho intervencionizmu.

Podmienky úspešnej realizácie integračných procesov: neprítomnosť vážnych politických a vojenských konfliktov, určitý nutný stupeň sociálnej a kultúrnej homogenity, geografická spojitosť, vzájomná ekonomická komplementarita.

One thought to “Rozvojové krajiny”

  • rivers casino online

    Honest casino rivers casino online that pays. Instant payouts, pay any way you like. Huge selection of different online roulette. Huge selection of sports betting, online streaming, work all over the world. Come win with us.

    Odpovedať

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.