Rozvojové krajiny

Všeobecná charakteristika rozvojových krajín:

V priebehu 50. a 60. rokov došlo k rozmachu národnooslobovacieho hnutia a v jeho dôsledku k rozpadu koloniálnej sústavy. Z bývalých kolónií, polokolónií a závislých území vznikli desiatky nových politicky samostatných štátov, ktoré označujeme spoločným názvom rozvojové krajiny(RK). Patrí k nim vyše 150 krajín ležiacich prevažne na južnej pologuli.

Charakteristické črty rozvojových krajín: prevažná väčšina RK tvorí ekonomicky zaostalú od RT závislú súčasť svetového hospodárstva. Napriek značným rozdielom medzi nimi môžeme určiť niekoľko spoločných čŕt určujúcich ich základnú sociálno-ekonomickú charakteristiku:

– predošlá koloniálna resp. polokoloniálna závislosť,

– relatívne nízka ekonomická úroveň prejavujúca sa aj nízkym hrubým domácim produktom na obyvateľa,

– mnohosektorovanosť ekonomiky, špecifická odvetvová monokultúrna štruktúra ekonomiky zameraná na prvovýrobu (t.j. na ťažbu surovín, resp. poľnohospodársku produkciu), jednostranný charakter zapojenia do MDP – vo vývoze prevažuje úzky sortiment produktov ťažobného priemyslu a poľnohospodárstva smerujúci do RTE, v dovoze zasa prevládajú hotové výrobky z RTE, akútny nedostatok vnútorných zdrojov ekonomického rastu a závislosť na vonkajších zdrojoch, čo sa konkrétne prejavuje vo vysokej zahraničnej predlženosti, nedostatočné spojenie s výdobytkami VTP, ktoré sa odráža v technickej zaostalosti priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, celková zaostalosť dopravnej, informačnej sociálnej infraštruktúry,prudký rast obyvateľstva (populačná explózia).

Zdroje ekonomického rozvoja rozvojových krajín:

ľudské zdroje ( ponuka práce, vzdelanie, disciplína, motivácia)
Okrem kvantity je potrebné brať do úvahy aj kvalitu ľudských zdrojov. Kladie sa dôraz na špecifické programy zamerané na zabezpečovanie prevencie chorôb a zlepšovanie zdravia a výživy, zvýšenie úrovne vzdelania, zníženie negramotnosti, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a zabránenie úniku mozgov.

Prírodné zdroje (pôda, nerasty, palivá, podnebie)
Najdôležitejším prírodným zdrojom v RK je orná pôda. Produktívne využívanie pôdy s primeranou ochranou prírody, hnojivami a obrábaním by značne zvýšilo národný produkt chudobných krajín. Vo väčšine RK je základným kameňom národného hospodárstva poľnohospodárstvo. Uspokojuje základné životné potreby obyvateľstva (výživa) a súčasne mnoho poľnohospodárskych plodín predstavujú výrobné vstupy do rôznych priemyselných odvetví (chemický, textilný, kožiarsky a pod.).To znamená, že poľnohospodárstvo sa môže stať významným zdrojom hospodárskeho rastu, no musí predstihovať rast počtu obyvateľov.

Tvorba kapitálu (stroje, továrne, cesty) V RTE môže ísť 10% až 20% dôchodku na tvorbu kapitálu. Najchudobnejšie agrárne krajiny sú však často schopné usporiť len 5% zo svojho národného dôchodku. Značná časť nízkych úspor slúži na zabezpečenie bývania a jednoduchých pracovných nástrojov pre rastúci počet obyvateľstva. Nakoľko domáce zdroje nepostačujú, RK sa orientujú na zdroje zahraničné, čo so sebou prináša nebezpečenstvo narastajúceho zadlženia, stratu schopnosti splácať dlhy a vznik dlžníckej krízy. niektoré krajiny (Peru, Bolívia) potrebovali celý svoj príjem z vývozu len na zaplatenie úrokov zo zahraničných pôžičiek.

Prísnejšie pravidlá a vyššie sankcie za nedodržanie GDPR

GDPR predstavuje nový právny rámec ochrany osobných údajov na európskej úrovni. Jeho cieľom je predovšetkým chrániť práva občanov Európskej únie proti neoprávnenému spracovávaniu s ich osobnými alebo citlivými údajmi. Spoločnosť Safedata.sk ponúka od roku 2018 vypracovanie GDPR dokumentácie pre malé a stredné spoločnosti. Európske GDPR nariadenie zaviedlo nové pravidlá, ktoré naviac sprísnili výškami pokút.

Technológia (veda, technika, management, podnikateľstvo) RK môžu prosperovať tým, že zahraničnú vedu, techniku a technológiu adaptujú na domáce podmienky. Treba si však uvedomiť, že vyspelá technológia bola vyvinutá tak, aby vyhovovala špeciálnym podmienkam v RTE, ktoré môžu v RK absentovať (napr. dostatok kvalifikovaných kádrov a iné).RK musia prekonávať veľké prekážky pri využívaní a spájaní uvedených štyroch prvkov pokroku – práce, kapitálu, prírodných zdrojov a technológie. Ťažkosti sa navzájom zosilňujú v začarovanom kruhu chudoby (biedy).

Spoločensko – ekonomické znaky dynamizujúce vývoj rozvojových krajín:

Základnými predpokladmi riešenia takých problémov ako napr. rast priemyslu, rozvoj a diverzifikáciu poľnohospodárstva, budovanie ekonomickej infraštruktúry sú rozsiahla industrializácia, agrárne reformy a aktívne pôsobenie štátneho sektora.

Proces industrializácie: prechodné štádium ekonomického rozvoja, v ktorom sa priemyselný rozvoj prejavuje rastom podielu priemyslu na celkovej produkcii. Za jadro tohto procesu sa považuje rozvoj spracovateľského priemyslu. Je nutné prekonávať viacero brzdiacich faktorov a riešiť množstvo problémov, napr. : ●ľudský činiteľ – nie je pripravený na zvládnutie náročných úloh, ●kvalifikačná štruktúra pracovnej sily – je nedostatočná po stránke odbornej kvalifikácie, organizačných a riadiacich skúseností, ●nedostatok kapitálu – vyplýva z nízkej tvorby hrubého domáceho produktu a tým i malých možností vlastných investícií.

Proces industrializácie RK sa vyvíja 2 spôsobmi:
– stratégiou podpory vývozu – ide o stimulovanie rozvoja exportných odvetví za účelom za účelom získania prostriedkov.- stratégiou obmedzovania dovozov – ide o nahradzovanie dovozov tovarmi vlastnej produkcie.

Na 80- te roky 20. storočia bola prijatá stratégia endogénnej industrializácie -je zameraná dovnútra národného hospodárstva, spolieha sa na max. využitie domácich zdrojov.

Agrárne reformy: významnú úlohu zohráva štát.
3 základné merania, ktoré sa navzájom kontrolujú a doplňujú: vyvlastnenie a prerozdelenie pôdy v súkromnom vlastníctve, štát. regulácia držby pôdy a vzťahov pachtu, kolonizácia ladom ležiacej pôdy, jej využitie pre poľnohospodárvsku výrobu.

Úloha štátneho sektora:
-nutnosť štátnych zásahov. Smerovanie ekonomickej úlohy štátu môže byť dvojaké:
– relatívne trvalé – ide o podporu ekonomického a sociálneho rozvoja budovaním štátnych podnikov a hospodárskou politikou. – hlavné miesto v národnom hospodárstve má sektor súkromný a štátny sektor pôsobí v infraštruktúre v tých odvetviach, v ktorých súkromný sektor nepodniká.
Štát napomáha rozvoj industrializácie a ďalší vývoj rozvojových krajín svojím pôsobením ako regulátor ekonomického rozvoja, zhromažďovateľ kapitálu, investor, podnikateľ a bankár.

Postavenie rozvojových krajín v MO:

Od 80. rokov možno pozorovať spomalenie tempa ekonomického rastu, spomalenie obchodu s ropou a ostatnými surovinami, spomalenie rastu fyzického objemu MO. Medzi najpodstatnejšie zmeny v štruktúre MO od 80-tych rokov patrí radikálny zvrat v relácii ponuky, dopytu a cien v oblasti surovinového obchodu a ďalší rýchly postup jeho intelektualizácie. Dynamika hodnoty ich exportu zaznamenala v tomto období oproti 70-tym rokom výraznú zmenu. Za globálnymi výsledkami za rozvojový svet ako celok sa skrývajú rozdielne exportné výsledky jednotlivých skupín krajín. Výrazne sa zmenila i komoditná štruktúra MO. Poklesol síce podiel rozvojových krajín na obchode s palivami a surovinami, ale zvýšila sa ich partcipácia v segmente spracovateľské výrobky.

Štruktúra vývozu a dovozu je jedným z určujúcich hľadísk diferenciácie rozvojových krajín aj čo sa týka obchodu s hotovými výrobkami. Negatívny vplyv na vývoj exportu týchto krajín má pomalý rast dopytu RTE (rozvinuté trhové ekonomiky) po potravinách a poľnohospodárskych surovinách. V komoditnej štruktúre vývozu RK ako celku zohrávali síce dlho určujúcu úlohu palivá, ale v poslednom období sa na vedúce miesto dostali priemyselné výrobky. V súčasnosti sa rozvojové krajiny snažia o rozvoj spracovateľského priemyslu.

Špecifiká medzinárodnej ekonomickej integrácie rozvojových krajín:

Nezoskupujú sa tu krajiny vyspelé a bohaté, aby boli ešte bohatšie, ale naopak, tie krajiny, ktoré majú relatívne nízku ekonomickú úroveň a snažia sa vyriešiť také problémy ako stagnácia ekonomiky, nízka úroveň výroby. Integračné tendencie v týchto krajinách sa prejavujú veľmi nerovnomerne a zoskupenia, ktoré medzi týmito krajinami vznikajú, sú organizované na rôznom vývojovom stupni. Impulzom na nástup integračných procesov v rozvojových krajinách bolo prvé zasadnutie Konferencie v OSN, na ktorom ním bola adresovaná výzva na integráciu v rámci regiónov.

Cieľom malo byť prechod k bezcolnému pohybu tovarov a služieb, voľnému pohybu kapitálu a pracovných síl. Špecifické postavenie rozvojových krajín vyplýva: z úzkeho rámca výrobných vzťahov, z nedostatku disponibilných zdrojov pre industrializáciu, z odlišného charakteru štátneho intervencionizmu.

Podmienky úspešnej realizácie integračných procesov: neprítomnosť vážnych politických a vojenských konfliktov, určitý nutný stupeň sociálnej a kultúrnej homogenity, geografická spojitosť, vzájomná ekonomická komplementarita.