Fáza povojnového obdobia

Táto fáza je povojnovým obdobím, ktoré sa orientovalo najmä na rýchlu rekonštrukciu a obnovu národných hospodárstiev. Nastal veľký rozmach svetového obchodu, tempo ekonomického rastu a rastu HDP dosahovali v priemere vyše 4 % a rastové procesy (s výnimkou USA) boli oveľa väčšie ako v predchádzajúcich obdobiach.

Tieto pozitívne zmeny podporili prosperitu, dynamický ekonomický rozvoj a akceleráciu svetového obchodu. Bola to etapa obnovy liberálneho svetového obchodného systému a rehabilitácie medzinárodného bretton-woodskeho menového systémy uľahčujúceho perspektívy rozvojovej politiky. Zmeny nastali aj v postavení  a úlohách štátu pri presadzovaní nových rozvojových programov. Taktiež v rámci celého svetového hospodárstva rástla miera zahraničných investícií, čo bolo hlavným dôvodom, prečo bolo možné udržovať tak vysokú mieru rastu HDP i svetového obchodu.

Po druhej svetovej vojne došlo k inverzii medzi ekonomickým rastom a rastom svetového obchodu. Tempá prírastku obchodu dosahovali hodnoty v priemere o polovicu  vyššie, čo bolo výsledkom intenzívneho otvárania národných ekonomík. Tie sa týmto spôsobom snažili urýchliť svoj vlastný vnútorný ekonomický rast.  I keď podiel hotovej produkcie na vývoze rástol, materiálová a surovinová náročnosť klesala, čím sa menila aj teritoriálna štruktúra vývozcov a dynamika sa opierala predovšetkým o export z vyspelých krajín.

Algoritmus ekonomický rozvoj – vznik nerovnováhy – proces adaptácie – ekonomický rozvoj je v oblasti vývoja svetového obchodu veľmi zreteľný. Svedčí o tom značná diferenciácia medzi jednotlivými ekonomickými centrami, ktorých povojnová úspešnosť v hospodárskom rozvoji sa priamočiaro preniesla do tempa rastu svetového obchodu. Export produkcie postupne vyvolával v krajinách importérov tlak na národnú ekonomiku a evokoval potrebu rastu vlastnej konkurenčnej odolnosti.

Významná zmena v postavení svetového obchodu prišla s nástupom 20.storočia. V predvojnovom období a v 20.rokoch objem svetového obchodu rástol, v 30.rokoch naopak klesol a svoj nárast obnovil opäť až v 50.rokoch. Jeho nárast v hodnotovom vyjadrení predstavoval 60-násobné zvýšenie objemu a vo fyzickom vyjadrení je to 13-násobný nárast.

Dynamický rast

Dynamický rast svetového obchodu bol zaznamenaný tak vo fyzickom ako aj hodnotovom objeme až do obdobia ropných šokov. Významnú úlohu v poklese ekonomického rastu v rokoch 1973-1979 zohrala inverzia. Významný vplyv na celkový vývoj v krajinách malo postupné až 12-násobné zvýšenie cien energetických nosičov, najmä vývozu ropy. Toto zvýšenie cien malo katastrofálny dopad na krajiny, ktoré sú pri zabezpečovaní energetických potrieb odkázané na dovoz energie (tzv. netto importéri energie). Krajiny sa prudko zadĺžili, a tá sa premietla do ich hlbokej hospodárskej stagnácie ako aj poklesu dopytu na svetových trhoch. Bližšie údaje sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Úspešná adaptácia priemyselne vyspelých krajín na dôsledky ropných šokov sa prejavila začiatkom 80.rokov. Postupný pád cien ropy nepriniesol rýchlo obnovu ekonomického rastu. Kríza zasiahla najmä ekonomiku v Amerike, ktorá nebola schopná prijať razantné opatrenia najmä v oblasti spracovateľského priemyslu a spôsobila rôzne ekonomické poruchy. K obnove ekonomického rastu došlo až koncom roku 1993 a v USA až o rok neskôr. Táto obnova bola výsledkom razantných hospodárskych opatrení, ktoré podstatne zvýšili zadĺženosť viacerých popredných ekonomík a menej rozvinutých krajín. Ďalšou charakteristickou črtou tohoto obdobia bol vzrast rôznych protekcionistických opatrení a snáh obmedziť vývoj.

Taktiež sa svetové hospodárstvo vyznačovalo veľmi diferencovaným ekonomickým napredovaním, ktoré spôsobili rozdieln tempá štrukturálnych zmien. Tie sa prejavili v úrovni produkcie a následne aj v ich konkurenčnej výkonnosti. Tiež pomohli preklenúť v niektorých prípadoch horšiu startovaciu pozíciu (Japonsko, Taliansko, ai.), ale aj množstvo ekonomických problémov súvisiacich s účinkami ropných šokov.