Teória a koncepcia medzinárodného obchodu

Vyznam teorie MO v procese globalizacie a integracie

Teórie MO sa javia ako výlučne teoretická záležitosť. Praktické využitie teórií MO vyplýva z toho čím sa zaoberajú:
– celková hospodárska politika
– zahraničná hospodárska a obchodná politika
– činnosť integračných orgánov
– regulovanie zložitých procesov prepojenia trhových ekonomík, činnosť medzinárodných organizácií ako WTO, IMF

Slúžia ako podklad pre: Podstatou teórií MO je, že na základe
– činnosť medzinárodných organizácií – skúmania hospodárskej empírie
– stratégiu transnacionálnych korporácií -vývojových tendencií
– geoekonomiku- -faktorových príčin
– zákony a pravidlá
– zákonitosti, ktoré platia pre medzinárodnú špecializáciu

Teórie medzinárodného obchodu vo vývoji ekonomickej vedy
Adam Smith – zakladateľ ekonomickej vedy sa vo veľkej miere zameriaval na MO
Huma, Smith a Ricardo
– ideovo otvorili nástup kapitalizmu
– hlásali voľný trh
– slobodu v medzinárodnom obchode (free trade)
Ekonomická veda sa od začiatku zakladala na princípoch otvorenej trhovej ekonomiky
Teórie MO tvoria súčasť základov klasickej aj novodobej ekonomickej vedy
Na začiatku sa prelínali s politickou ekonómiou a s národohospodárskou náukou
Postupne sa oddelili a vytvorili samostatnú oblasť ekonomickej vedy

Etapy vyvoja teorie MO

– Počiatky teórií MO – obd. neskorého feudalizmu s jeho merkantilistickou doktrínou (17. -18. st.)
– Klasická teória MO – je spojená s nástupom kapitalizmu, s priemyselnou revolúciou a s búrlivým rozvojom medzinárodných až svetových trhov, trvala od poslednej tretiny 18. st. po celé 19. st. až do svetovej hospodárskej krízy (1929), ktorá znamenala koniec klasického kapitalizmu. Hlavný predstavitelia: Smith, Ricardo, Mill, Marshall

Neoklasická – začala v 30. rokoch tohto storočia a pokračovala do 70. rokov, hlavným predstaviteľom bol Keynes. Mechanizmus MO a medzinárodný menový systém sa stali zložitejšími, regulovanie makroekonomických procesov sa stalo nevyhnutnosťou, vznikla nová teória známa ako Hechscher – Ohlin – Samuelsonova (HOS) teória, rozvíja sa teória obchodnej politiky, peňažná teória
Pre neoklasickú syntézu je charakteristické že spája mikro- a makroekonomickú problematiku, národnú a medzinárodnú trhovú ekonomiku

Čistá teória MO – sa sústreďuje iba na medzinárodný pohyb tovarov, predmetom skúmania sú teória hodnoty, ceny a výmenné relácie v MO, rozoznávajú sa 2 smery analýzy
pozitívna – skúma ekonomickú realitu tak ako existuje, hospodárske vzťahy aké boli a aké sú, sú to faktory ktoré určujú hodnotový objem, štruktúru, ide o stanovenie všeobecných pravidiel, podľa ktorých vstupujú jednotlivé tovary na jednotlivé medzinárodné trhy do MO
negatívna – týkajúca sa ekonomického blahobytu, skúma ké by mali byť ekonomické podmienky a hospodárske vzťahy, aby sa ekonomický blahobyt maximalizoval, patria sem otázky výnosov plynúcich z MO, rozdeľovanie výhod
Peňažná – sústreďuje sa na súvzťažnosť s medzinárodným pohybom peňazí, na medzinárodné menovo-finančné vzťahy, faktormi cien, menových kurzov, všeobecnej rovnováhy v trhovej ekonomike aj v zamestnanosti. Patria sem otázky platobnej bilancie, devízových trhov, fungovanie MMS, medzinárodné zdanenie, medzinárodný kapitálový pohyb
Súčasná etapa – začala od 80. rokov tohto storočia, základom zostáva neoklasická teória, na druhej strane teoretický vývoj zďaleka neustrnul, je to obdobie veľkých a dynamických zmien v hospodárskom svete pl. globalizácia, interdependencia, urýchľovanie vedecko-technického pokroku

Klasicka teoria MO

Klasický model MO – patrí do čistej teórie MO má nasledujúce predpoklady: dve krajiny, dve tovary, práca jediná vytvára hodnotu, náklady výroby sú konštantné a pomer výnosu k nákladom je stály, dokonalá konkurencia, slobodný MO, obchoduje sa v pomere 1:1, rozdelenie dôchodkov v krajine sa nemení pod vplyvom výnosov z účasti na MO, vo vzáj. obchode dosahujú krajiny rovnaké výhody

Nedodržanie GDPR stálo malé firmy vysoké sankcie

GDPR je nové nariadenie EP a Rady č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Na Slovensku vstúpilo do platnosti 25.5.2018. Nečakajte a nechajte si vypracovať GDPR od spoločnosti Safedata.sk, ktorá je jednotkou na trhu. GDPR (General Data Protection Regulation) výrazne posilní ochranu osobných údajov v EÚ a na Slovensku. Postupne sa zavádzalo do všetkých krajín EU. Za porušenie nových pravidiel EU zaviedlo až likvidačné pokuty.

Nedostatky – nezohľadnenie mechanizmu medzinárodnej deľby práce medzi metropolami a kolóniami, idealistickú vieru v dodržanie podmienok voľnej konkurencie, zjednodušenia týkajúce sa radu iných faktorov v ekonomike i v MO

Teória absolútnych nákladov
(A..Smith)– dôležítá je oblasť výroby, tvorivosť, zručnosti, produktivita práce, 1776 vydal knihu Bohatstvo národov – zaoberal sa aj otázkami MO, chápal trhovú ekonomiku ako otvorenú trhovú ekonomiku. „Prirodzené výhody prináša národom taká medzinárodná deľba práce pri ktorej sa krajiny vcelku a jednotlivé firmy špecializujú na výrobu tých tovarov pri výrobe ktorých dosahuje absolútne najnižšie náklady
– skritizoval opatrenia, zásahy štátu, kt prekážajú zdravej špecializácii výroby v medzinár.meradle,
– prirodzené výhody ktoré má pri výrobe určitého tovaru jedna krajina oproti druhej sú niekedy tak veľké, že celý svet uzná, že konkureovať takým krajinám nie je možné
– ak nás zahr. krajina môže zásobiť tovarom lacnejším ako si ho my sami dokážeme vyrobiť, je lepšie si ho kúpiť

Teória komparatívnych výhod
(D. Ricardo) – Zásady politickej ekonómie a zdanenia (1817) – krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov, pri výrobe ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady ako partnerská krajina, a bude dovážať tie tovary vo výrobe ktorých majú iné krajiny nižšie komparatívne náklady, takáto medzinárodná deľba práce vyžaduje slobodný MO, konkurenciu na vnútornom i zahraničnom trhu. Ricardov model môžeme vyjadriť aj cez produktivitu práce – množstvo produkcie na časovú jednotku nákladov práce

Zákon vzájomného dopytu

(J.S.Mill) – Princíp politickej ekonómie (1848), výmena relácií tovarov závisí od D, ktorý existuje v danej krajine po tovaroch druhej krajiny a opačne, Mill veril vo fungovanie voľného trhového mechanizmu
– výmenné relácie medzi dvoma krajinami sa vytvárajú v rámci hraníc určených komp. nákladmi
– výmenné relácie v MO sa vytvárajú v prospech krajiny ktorá má pomerne menší D po dovážanom tovare, práve preto táto krajina má väčšiu výhodu z MO ako tá krajina ktorá má na dovážaný tovar vysoký D po jej vývoznom tovare a D menší

Klasická protekcionistická teória

Free trade má spĺňať dve funkcie, pôsobenie voľnej konkurencie s jej pozitívnymi účinkami, aby trhové podmienky v národných ekonomikách a v medzinárodnom meradle boli rovnorodé, zabezpečenie rozvoja ekonomík a tým aj bohatstva vo všetkých krajinách i regiónoch sveta

Hamilton – americký ekonóm rozvinul a presadil názor na protekcionistickú zahraničnoobchodnú politiku USA

List – nemecký ekonóm, priamo sa postavil proti doktríne slobodného obchodu, hlavnú pozornosť venoval hosp.-politickým opatreniam štátu, protekcionistickej obchodnej politike

Teória troch VF
(J.B.Say) – pracovnú teóriu hodnoty (smitha) nahradil na nákladovou teóriou hodnoty, podľa neho nie je dôležitá len práca, ale sú tu dve ďalšie faktory – prírodné činitele (pôda) a kapitál. Všetky tri faktory vytvárajú celkovú hodnotu tovarov

Krivky recipročného dopytu a ponuky
(A. Marshall) krivka dopytu krajiny A po tovare krajiny B je súčasne ponukovou krivkou krajiny A pri jej vývoze do krajiny B a naopak, prostredníctvom recipročného D a P možno určiť výmenné relácie v MO dvoch krajín

Grahamova kritika a premenlivé náklady
kritizoval Milla a Marshalla, tvrdil že Mill a Marshall precenili význam P a D pri určení ceny aj medzinárodnej hodnoty tovarov v MO a takto odsunuli na druhé miesto ich objektívny základ ktorý spočíva vo výrobných nákladov, Millov zákon platí len v krátkom časovom období , Kritizoval povahu teórie MO vychádzal raz a navždy daných prírodných ekonomických podmienok v krajinách zúčasťňujúcich sa na MO

Viac druhov tovaru a substitučné náklady
(Haberler) – rozvinul teória komp. nákladov, rozšíril počet tovarov, zaviedol nový prvok substitučné náklady. Sformuloval oddelenú teóriu MO založenú na substitučných nákladoch, jej podstata:
– existujú rôzne možné kombinácie nákladov pri rôznych druhoch tovarov, ktoré je možné vyrábať, vyvážať či dovážať
– sklon produkčno-substitučnej krivky v akomkoľvek bode je daný odhadovanými nákladmi na výrobu obchodovateľných tovarov

Normatívne aspekty rozvoja teórie MO (Taussing)

Upresnil mzdové náklady v rámci komparatívnych výhod, zvýšenie úrovne miezd vyvolá dopyt po tovaroch, exportné odvetvia majú vplyv na celé NH, medzinárodná špecializácia výroby nemusí byť vždy v súlade s princípom komparatívnych výhod, OB krajín má tendenciu prispôsobovať sa medzinárodným pohybom kapitálu, časový faktor je podstatným

Neoklasicka teoria MO – vychodiska a predpoklady
Neoklasická teória MO vychádza z: Doktríny ekonomického liberalizmu – voľná trhová ekonomika, slobodný MO, Ricardovho princípu komparatívnych výhod, Nákladovej teórie hodnoty, Sayovho teórie troch výrobných faktorov, Millovho zákona vzájomného dopytu a Marshallových kriviek recipročného D a P, Z neoklasickej syntézy – zmes ekonomického liberalizmu a regulovanie ekon. procesov

Neoklasický model MO – jeho predpoklady: dve krajiny dva tovary, nákladová teória hodnoty tovaru – opúšťa sa pracovná teória hodnoty a nahradzuje sa teóriou či poňatím výrobných činiteľov, rovnaké výrobné funkcie, každý tovar je rôzne náročný na jednotlivé VF – krajiny sa špecializujú na výrobu a export tých tovarov pri výrobe ktorých disponujú priaznivými pomermi VF, abstrahuje sa od dopravných nákladov, existuje dokonalá konkurencia, platí princíp slobodného MO, výhody z MO pre krajiny spravidla existujú, obchoduje sa prostredníctvom peňazí

Teória ciel (colnej politiky) – dôležitou súčasťou zahranično-ochodnej a hospodárskej politiky Marchall, Taussing – priznávali zisk krajiny z používaných ciel

Edgeworth – protekcionizmus by mohol vytvoriť ekonomickú výhodu, Haberler – clá a iné podobné ekon. nástroje v ZO sú na liečenie, ale iba v malých dávkach, Samuelson – nekompromisný postoj, lebo odporujú princípu slobodného obchodu, Scitovsky – zavádzanie ciel zvyšuej pravdepodobnosť odvedtných opatrený zo strany durhých krajín, čo ne jegatívne pre normálne fungovanie MO

Hľadanie všeobecnej rovnováhy v MO

Zavedenie viacerých krajín, viacero tovarov a viacero faktorov do modelu MO pl. pohyb cien, vývoj P a D na tovarových trhoch, pohyby peňazí a vývoj na devízových trhoch,
Dynamická ekonomická analýza pohybov a vývoja uvažovaných faktorov
Použitie matematicko-ekonomického aparátu
Peňažná teória MO – berú sa do úvahy peniaze, PB krajín sa automaticky vyrovnávajú a tým majú priaznivý vplyv na ekonomický vývoj krajín a aj na MO
Klasické poňatie mechanizmu PB – relácie cien a množstvá obchodovaných tovarov, D a P v MO ako aj výrob a zamestnanosť nie sú podstatne ovplyvňované medzinár. menovo-finančnými vzťahmi

Klasická teória – rast či pokles množstva peňazí v krajine vedie k rastu či poklesu celkového peňažného dopytu po tovaroch a službách
Všetky uvedené predpoklady padli pri realite neskorších podmienok:
– zmena cenových mechanizmov – monopolistický a oligopolistický charakter trhov pokrivil zdravú tvorbu cien v podmienkach nedokonalej konkurencie
– zmena monteráneho systému – v dôsledku obehu papierových peňazí s rôznym krytým, s rôznou kúpnou silou aj menovým kurzom
– slobodný MO – bol obmedzený a v niektorých obdobiach úplne narušený zavádzaním ciel a obmedzení, MO nevyrovnával PB

Vyrovnávací mechanizmus PB – cieľom bolo preskúmanie reálneho vplyvu cenových zmien v jednotlivých krajinách zúčastňujúcich sa na MO.

Teória cieľa colnej politiky
Taussing aj Marshall priznávali „zisk krajiny“z používaných ciel.Taussing zdôrazňoval,že stanovenie colných taríf je spojené s určitými skupinovými ekon.záujamami v danje krajine a takýto tlak poškodzuje MO ako celok.
Edgeworth zase zdôrazňoval,že protekcionizmus by moho vytvoriť v určitých prípadoch,ekonom.výhoduale len v prípade,keby vláda bola dostatočne prezieravá.Haberel,zase upozornil,že clá a iné podobné ekon.nástroje v zahranič.obch.sú jedom na liečenie,ale iba v malých dávkách.Samuelson-zaujal k clám nekompromisný postoj,lebo odporujú princípu slobodného obhcodu,jeho potrebe a pozitívnym efektom.

Zavedenie ciel zlepšuje výmenné relácie danej krajiny,zvyšuje jej dôchodky zo zahraničného obchodu a blahobyt v nej vcelku,deje sa na úkor druhých krajín.
Scitovsky zdôraznil,že zavádzanie ciel v jednej krajine zvyšuje pravdepod.odvetných opatrení zo strany druhých krajín,čo je aj negatívne pre normálne fungovanie MO.A tým vzniká mechanizmus-colnej odvety.

Samuelson,Scitovsky a Taussing vyzdvihovali,že: daná krajina môže získať zavedením colného obmedzenia obdobne ako monopolista získava z obmedzenej ponuky tovaru.Clá aj monooly rovnako al.obdobne ohrozujú a obmedzujú zdravé konkurenčné prostredie v trhovej ekonom.
Clá škodia ekonomike každej krajiny,pretože naštrbávajú prirodzené formovanie efektívnej výrobnej štruktúry a skresľujú cenové parametrické prostredie.

Colná politika-vkladali sa do nej veľké očakávania v hosp.polit.štátov.
Trhová ekon.spolu s MO začali zvažovať a hodnotiť ju opatrnejšie.
Skúmali ju z hľadiska konkurenčného prostredia a efektov colného protekcionizmu na vnútornú ekonom.so zreteľom na fungovanie MO, od rozvoja kt.záviais ekonomiky a firmy.V medzinár.prístupe bola colná politika nahradená širšou obch.politikou v súlade so štrukturálnou a konjukturálnou polit.zahrňujúcou i selektívne importné opatrenia.
Vplyv globálnych problémov na svetové hospodárske prostredie
Glob.problémy sa uvázyajú ako hrozivé fakt.ďalšieho vývoja vo svetovom hospodárstve a ich dopady na SH prostredie.Tieto problémy predst. Megatrend svetového vývoja,najdôležitejší.Ich riešenie je však čím ďalej tak tým náročnejšie a zložitejšie.

Problém bohatstva a biedy vo svete spôsobuje hrozbu sociálnej a politickej rozbušky.2.)MO-jeho rozvoj a rovnováha je globálnym probl.
Pád MMS-spôsobuje čoraz vážnejšie narušenie.Mohlo by vyvolať svetovú hosp.krízu.Ktorá môže vzniknúť aj z iných dôvodov.Takéto dopady by bol nčivé ako výbuch ekonom.sopky.
Medzi ostatné ekon.problémy patria:-svetový ekologický problém; populačná explozia;celková vzdelanostná degenerácia ľudstva;využívanie a stav ľudských zdrojov;výživa a zdravotný stav obyvateľstva;zbrojenie vo svete;medzinárodné politické a vojenské konflikty, za kt.sa skrýva boj o sféry ekon.záujmov o surovinové zdroje.